Bitka o Francúzsko
Z Wikipédie
|
|||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||
Bitka o Francúzsko (10. máj - 22. jún 1940) začala útokom nemeckých vojsk na Holandsko, Belgicko, Luxembursko (Fall Gelb) a Francúzsko (Fall Rot) a skončila kapituláciou Francúzska (ostatné štáty boli rozdrvené či kapitulovali už skôr).
Obsah |
[úprava] Plán útoku
Potom ako nemecká Tretia ríša obsadila Poľsko, presunula svoju pozornosť na Západ. Bol vypracovaný plán operácie Fall Gelb, ktorý mal za úlohu obsadiť štáty Beneluxu a samotné Francúzsko. Neutrálne krajiny boli začlenené medzi ciele útoku hlavne za účelom vyhnutia sa silne opevnenej Maginotovej línie. Boli pripravené dve hlavné invázne zoskupenia. Prvé malo napadnúť vlastné jadrá Belgicka a Holandska. Predpokladalo sa, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo v snahe pomôcť vysunú svoje elitné jednotky z ich silných obranných postavení hlboko na území týchto štátov a tým umožní splniť úlohu oveľa dôležitejšej druhej inváznej skupine, ktorá mala rýchlo prejsť Ardenami (ktoré spojenecké velenie považovalo za ťažko priestupné pre modernú obrnenú techniku), a prudkým výpadom na severozápad k Lamanšskému prielivu odrezať jadro spojeneckých armád. Po ich zničení už mala byť likvidácia Francúzska relatívne jednoduchou záležitosťou.
[úprava] Prvá fáza
Operácia začala 10. mája 1940: Nemecké vojská rýchlo obsadili Luxembursko a nemeckí parašutisti zoskočili pri Rotterdame v tzv. Pevnosti Holandsko. V ten istý deň 10. mája dobyli nemeckí parašutisti belgickú pevnosť Eben Emael neďaleko mesta Lutych, ktoré bolo dobyté o tri dni neskôr. 14. mája kapitulovala posádka v Rotterdame a o deň neskôr kapitulovalo celé Holandsko, čím sa Nemecku otvorila cesta do Francúzska.
Belgické hlavné mesto Brusel bolo obsadené 17. mája, avšak belgická armáda aj naďalej pokračovala v odpore, a spoločne s francúzskou a britskou armádou ustúpili za rieku Sommu, kam sa Nemci dostali až 20. mája. V ten istý deň se dostal Wehrmacht k pobrežiu kanála La Manche. O štyri dni prelomila nemecká tanková skupina generála von Kleista k rieke Šelde, ale Hitler jej nariadil zastaviť postup na prístav Dunkerqe, kde sa nachádzalo asi 350 000 britských a francúzskych vojakov, čím umožnil evakuáciu veľkej časti vojska, ktoré bolo prepravené do Anglicka. Po znovuvyzbrojení mohli byť vojaci opäť nasadení do bojov.
[úprava] Evakuácia z Dunkerque
27. mája začala spojenecká operácia Dynamo, ktorá mala za cieľ evakuovať z obležaného Dunkerque čo najviac vojakov do Británie . Potom ako Francúzi a Briti oznámili predstaviteľom Belgicka, že budú opúšťať Dunkerqe, vyhlásil belgický kráľ Leopold III. kapituláciu belgických vojsk. Až potom, čo 4. júna skončila evakuácia z Dunkerqu, bol prístav obsadený Nemcami. V meste však zostalo 40 000 francúzskych a britských vojakov, ktorí do poslednej chvíle držali obrannú líniu a umožnili svojim spolubojovníkom uniknúť z obkľúčenia – všetci obrancovia boli zajatí Nemcami.
[úprava] Útok na Francúzsko
9. júna začal hlavný nemecký nápor na Maginotovu líniu. O deň neskôr vyhlásilo Taliansko v čele s Benitom Mussolinim vojnu rozkladajúcemu sa Francúzsku a Spojenom kráľovstve. Talianska armáda ale nebola na vojnu pripravená, a preto vôbec nevstúpila na francúzske územie, s výnimkou Korziky. 12. júna začali francúzski vojaci so všeobecným ústupom. Paríž bol vyhlásený za otvorené mesto a vojská Wehrmachtu do neho vstúpili o dva dni neskôr. Francúzi sa vzdali dobrovoľne hlavného mesta, aby uchránili kultúrne pamiatky mesta pred vojnovými útrapami a všeobecným zničením.
[úprava] Kapitulácia
15. júna sa podaril nemeckým vojskám prielom Maginotovej línie, ktorá bola z veľkej časti dobytá nasledujúci deň. Nemecká armáda prekročila horný tok Rýnu, a francúzska vláda na čele s Paulom Reynaudom odstúpila. Nastúpila nová vláda, ktorú zostavil maršál Phillipe Pétain, ktorý okamžite požiadal nemeckých predstaviteľov o mier. Zvyšky francúzskych vojsk na Maginotovej línii a v Lotrinsku sa zúfalo bránili, ale boli obkľúčené tankovou armádou generála Guderiana. Keď sa pokúsili o protiútok boli takmer okamžite obkľúčení. Ďalej sa nemecké vojská dostali až do Lyonu a odtiaľto do Álp. Nemecké velenie pristúpilo na požiadavky a 22. júna podpísalo v Compiégne s francúzskymi zástupcami kapituláciu Francúzska. Kapitulácia bola podpísaná na rovnakom mieste, kde museli predstavitelia Nemecka podpísať kapituláciu po prehranej Prvej svetovej vojne.
[úprava] Rozdelenie
Francúzsko bolo rozdelené na dve časti. Sever krajiny bol okupovaný Nemcami. Na juhu krajiny vznikla francúzska vláda, ktorá sídlila vo Vichy, a na jej čele stál maršál Pétain. Táto vláda bola formálne slobodná, kolaborovala však s Nemcami, a po nejakom čase sa dostala pod absolútnu moc Tretej ríše. 24. júna bolo v Ríme podpísané prímerie medzi Talianskom a Francúzskom a na ďalší deň nastal pokoj zbraní. 1. júla obsadil Wehrmacht Normanské ostrovy v kanále La Manche. Bolo to jediné britské územie, ktoré bolo za druhej svetovej vojny dobyté a okupované Nemeckom.
| Zoznam vojen |
|---|
|
Roky: Pred rokom 1000 | V rokoch 1000-1499 | V rokoch 1500-1799 | V rokoch 1800-1899 | V rokoch 1900-1945 | V rokoch 1945-1989 | Po roku 1990 Región: Ázia | Afrika | Európa | Blízky východ | Severná Amerika | Južná Amerika Druh: Občianske vojny | Svetové vojny |
