Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions Willemstad - Wikipedia, e ensiklopedia liber

Willemstad

Di Wikipedia, e ensiklopedia liber

E artíkulo aki ta skibí na papiamentu. Lo ta apresiá si por mantené e artíkulo aki na estilo di papiamentu.


Koningin Emmabrug
Enlarge
Koningin Emmabrug

Willemstad ta e kapital i stat mas grandi di Kòrsou i di Antias Hulandes i tin un populashon di mas o menos 125.000. E Sint Annabaai ta parti Willemstad propio entre Punda i Otrobanda. For di 1886 e Koningin Emmabrug (e brùg di ponton) ta konektá e dos barionan. Awendia mayoria tráfiko ta pasa riba e Koningin Julianabrug.

Willemstad su arkitektura ta un meskla di varios estilo kolonial hulandes i spañó i esaki a logra buta e stat riba UNESCO su lista di herensia mundial.

[editá] Historia

E spañónan a deskubrí Kòrsou den 1499. Nan lo a yega dia 26 di yüli, dia di Santa Ana, lokual lo splika e orígen di Sint Annabaai su nòmber. Nan a disidí di establesé nan mes na aña 1527.

Den 1634, despues di mas ku shen aña bibá riba e isla, e spañónan a perde Kòrsou na e hulandesnan. Nan a yama e parti ost di e Sint Annabaai De punt, na Papiamentu Punta, lokual a bira Punda. E aña despues, 1635, nan a traha Fort Amsterdam pa defendé e entrada di e haf natural. E ta e forti mas bieu ku e West-Indische Compagnie tabata tin. E stad a desaroya ront di e forti. Na aña 1707 nan a disidí di establesé un bario nobo na e parti west di e Sint Annabaai: Otrobanda. Esaki tabata mirá komo e sentro kultural di e stat.

Riba 30 mei 1969, años di tenshon entre gruponan sosial i derechinan limitá di trahadónan a resultá na un welga. Despues ku welgadónan a tende ku Wilson Godett, lider di sindikato Algemene Haven Unie, a haña bala, nan a sende Heerenstraat na kandela. Hulanda a manda 300 marinier pa restorá orden na Kòrsou.

[editá] Ekonomia

E haf natural tabata e faktor prinsipal den e desaroyo di Willemstad. Ya den siglo 17, Asiento tabata e sentro di negoshi di katibu. Hende tabata trese katibu di Afrika na Kòrsou pa despues nan bai varios destinashon den Sentro- i Sur Amérika.

Despues di abolishon di sklabitut, e ekonomia di Kòrsou a sufri basta. Hopi hende a emigrá pa otro islanan den Karibe buskando trabou. Hopi di nan a haña trabou riba plantashinan di suku na Cuba. Ta te 1914, aña ku Shell a establesé un refineria nobo den Schottegat, e ekonomia a mehorá. E refineria, mihó konosí komo Isla, a ofrese hopi trabou, pa antianonan ku a emigrá i pa strañeronan di, entre otro, Karibe i Sur Amérika. Den e Segundo Guera Mundial e refineria tabata produsí kerosine pa bombarderonan merikano.

For di añanan 1960 Willemstad su ekonomia a kuminsa depende mas riba turismo.

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr -
 
ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext -
fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz -
 
ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky -
la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn -
 
na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt -
qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl -
 
ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh -
yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -