Postmoderna
Z Wikipédie
Postmoderna je európsky myšlienkový smer konca 20. storočia, zároveň označuje stav svetovej kultúry druhej polovice 20. storočia odmietajúcej doterajšie filozofické princípy (priorita racionality, absolutizácia abstraktného momentu, totalitarizmus politiky), o ktoré sa opiera moderná kultúra (moderna), ktorá je dnes v kríze.
Postmoderna označuje obdobie, historický stav, v ktorom stratili legitimitu „veľké diskurzy“ (t. j. ideológie, globálne koncepcie, myšlienkové sústavy) a boli nahradené fragmentárnymi „malými diskurzami“. Vyčerpali sa všetky absolútne pravdy a nad „majstrami metafyzického myslenia“ sa začali vznášať pochybnosti. V čase postmoderny už neexistuje uzavretý celkový výklad života, celková koncepcia univerzálneho, pre všetko ľudstvo platného cieľa, ako ho prezentovalo napríklad osvietenstvo.
Postmoderna sa vyznačuje množstvom heterogénnych a autonómnych jazykových hier, životných foriem a výkladov života, pluralitou nezjednotiteľných praktík a konceptov, čo by bolo možné prirovnať babylonskému zmäteniu jazykov (Jean-François Lyotard).
Vedúcou filozofickou postavou postmoderny už nie je metafyzik, ktorý verí, že našiel archimedov bod, z ktorého hýbe svetom, ale jeho proťajšok, skeptik, ktorý zdôrazňuje našu podmienenosť a konečnosť, ktorý vie, že jeho pohľad je iba jedným z množtva možných, že je provizórny a a už zajtra prekonaný. Postmoderný skeptik sa na rodiel od metafyzika domnieva, že existuje možnstvo protirečiacich si pozícií, že všetko vedenie je pochybné a predbežné a že dnešna pravda sa zajtra môže ukázať ako omyl. Proti univerzalizmom sa stavia partikularizmus. Filozofický pojem postmoderny sa usiluje vypracovať filozofický postmodernizmus.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok