Ivan Stepanovič Konev
Z Wikipédie
| Ivan Stepanovič Konev | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 28. december 1897 Lodejno (Kirovská oblasť), Rusko |
| Úmrtie | 21. máj 1973 Moskva, ZSSR |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ivan Stepanovič Konev (po rusky: Ива́н Степа́нович Ко́нев) (* 28. december 1897 Lodejno, Kirovská oblasť – † 21. máj 1973 Moskva) bol významný sovietsky generál počas druhej svetovej vojny. Od roku 1944 maršal Sovietskeho zväzu, dvojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1944, 1945).
Obsah |
[úprava] Život
[úprava] Detstvo a mladosť
Ivan Stepanovič Konev sa narodil 28. decembra 1897 v dedine Lodejno v Kirovskej oblasti do rodiny roľníka. V roku 1912 skončil strednú školu a pracoval ako pltník pri zvážaní dreva. Do armády sa dostal v roku 1916 počas prvej svetovej vojny, absolvoval poddôstojnícku školu a v roku 1918 sa dostal na juhozápadná front, toho istého roku bol demobilizovaný.
[úprava] Občianska vojna
Počas Občianskej vojny bol komisár obrneného vlaku, neskôr brigády. V roku 1926 ukončil dostojnícky kurz. Potom niekoľko rokov velil streleckej divízii. V roku 1934 ukončil štúdium na Vojenskej akadémii M.V. Frunzeho. Koncom 30. rokov prestál stalinské čistky v armáde a od roku 1938 velil postupne pešej brigáde a neskôr 2. armáde dislokovanej na Ďalekom východe. V rokoch 1940 až 1941 velil Zabajkalskému a Severokaukazskému vojenskému okruhu.
[úprava] Druhá svetová vojna
Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny velil 19. armáde Západného frontu. V septembri až októbri 1941 jednotky pod jeho velením utrpeli od postupujúcich nemeckých vojsk sériu ťažkých porážok ukončenú obkľúčením a stratou všetkých týchto jednotiek v kotle pri Vjazme. Za to mu hrozil vojenský súd a trest smrti, ktorý však Stalinovi vyhovoril generál Žukov, keď poznamenal, že ani popravou Pavlova, sa situácia nevyriešila. Žukov si vzápätí zvolil Koneva za svojho zástupcu. V rámci Kalininského frontu potom viedol Konev smelé protiútoky, ktoré zahnali Nemcov pred Moskvou. Ivan Stepanovič neskôr velil Severo-západnému frontu v bojoch pri Stalingrade. Bitky pri Kursku sa zúčastnil ako veliteľ Stepného fronu, ktorý viedol protiútoky v zíverečnej fáce bitky. Vojská pod jeho velením oslobodili Belgorod a Charkov. Neskôr velil 2. ukrajinskému frontu počas Korsuň-Ševčenkovskej operácia, kedy mu bol 20. februára 1944 udelený titul Maršal Sovietskeho zväzu. Jeho vojská 1. ukrajinského frontu prekročili 26. marca 1944 hranice ZSSR a cez Ľvovsko-Sadomiersku operáciu porazili skupinu armád Severná Ukrajina Ericha von Mansteina. 29. júla 1944 mu bol udelelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu spolu so Zlatou hviezdou a Leninovým radom. VOjská pod jeho velením sa účastili bitky o Berlín ako aj Pražskej operácie, za čo mu neskôr v Prahe postavili pamätník.
[úprava] Povojnové obdobie
V rokoch 1945 - 1946 veliaci Strednej skupine armád, v rokoch 1946 - 1950 a 1955 - 1956 veliteľ pozemných vojsk Sovietskeho zväzu. Od roku 1956 1. námestník ministerstva obrany a súčasne od roku 1955 do roku 1960 hlavný veliteľ spoločných vojsk Varšavskej zmluvy. V rokoch 1961 až 1962 veliaci skupine sovietských armád vo východnom Nemecku.
