Pancierový vlak
Z Wikipédie
Pancierový vlak je obrnený podporný bojový prostriedok využívajúci na presun železničnú sieť. Zvyčajne sa využíval na ochranu úsekov železničných tratí pred záškodníkmi, či proti pozemným i leteckým útokom protivníka v oblastiach dôležitých úsekov železníc. V súčasnoti sú tieto bojové prostiedky kvôli svojej zraniteľnosti prekonané.
[úprava] Využitie počas 2. svetovej vojny
Počas druhej svetovej vojny boli pancierové vlaky vo výzbroji väčšiny zúčastnených armád. Vyživalo ich najmä ZSSR, Poľsko a Nemecko.
[úprava] Slovenské národné povstanie
Počas Slovenského národného povstania použili 3 pancierové vlaky aj jednotky povstalcov. Tieto vlaky boli vyrobené v železničných dielňach vo Zvolene, pracovníkmi, ktorí boli evakuovaní z železničných dielní vo Vrútkach. V krátkom čase sa im podarilo vyrobiť vlaky ktoré nazvali Štefánik, Hurban a najdokonalejší z nich Masaryk. Na ich stavbu boli použité kotlové plechy z Podbrezovských železiarní. Základ ich konštrukcie tvorili bežne dostupné železničné vagóny a vozne Vd a lokomotíva radu R 320. Skladali sa z bojovej a zabezpečovacej súpravy.
Bojovú súpravu tvoril zvyčajne predsunutý (alebo tiež tykadlový) delový a súčasne veliteľský vozeň, tankové vozne, guľometný vozeň a opancierovaná lokomotíva umiestnená zväčša medzi tankovými vozňami. Zabezpečovaciu (ubytovaciu) súpravu tvorili bežne používané železničné vozne a lokomotívy bez úprav. Na rozvetvenej železničnej sieti, ktorú poskytovalo povstalecké územie s množstvom tunelov, ktoré slúžili ako pasívne kryty pred leteckými náletmi, nebolo nasadenie pancierových vlakov príliš nebezpečné a celkovo sa osvedčilo.
[úprava] Konštrukcia
Pancierové vlaky sa spravidla skladali z plošinového predsunutého vozňa, čelného delového vozňa, guľometného vozňa, zväčša opancierovanej lokomotívy, zadného delového vozňa, či niekoľkých tankových vozňov. Ich zloženie sa však obmieňalo podľa potreby. Vlak mohol byť vyzbrojený kanónmi, často i húfnicami, ťažkými guľometmi, mínometmi či protilietadlovými zbraňami. Počas SNP sa vyrábali tankové vozne, ktorých základom boli nepojazdné ľahké tanky typu LT-35 alebo LT-38.
Lokomotíva bola pancierovaná tak ako ostatné vagóny pancierových vlakov. Využíval sa na to plech o hrúbke 8 až 20 mm. Na niektorých lokomotívach bolo dokonca miesto veliteľa vlaku. Vtedy bola lokomotíva vybavená pozorovateľňou s periskopmi, a internou telefónnou sieťou, cez ktorú mal veliteľ vlaku spojenie s jednotlivými posádkami všetkých vozňov.
Najdôležitejším bojovým prostriedkom pancierových vlakov boli delové alebo tankové vozne. Boli obvykle konštruované na podjzdoch bežných nákladných vozňov a zvonka vybavené 12 až 15 mm hrubým pancierovým plechom. V stenách boli strielne pre zbrane. Tankové vozne počas povstania boli vyrábané na bázi nepojazdných tankov, ktoré boli umiestnené na plošinových vozňoch a zabudované do zozvarovanej kovovej korby ktorá zakrývala celý tank, s výnimkou veže, na ktorú však bolo tiež umiestnené prídavné pancierovanie, ale iba tak aby bola zachovaná jej povodná pohyblivosť.
