Enceladus (mesiac)
Z Wikipédie
| Saturnove mesiace: Enceladus |
|
 |
|
| Objav | |
|---|---|
| Objaviteľ | William Herschel |
| Dátum objavu | 28. august 1789 |
| Elementy dráhy (Ekvinokcium J2000,0) |
|
| Veľká polos | 237 948 km 0,001 591 AU |
| Excentricita | 0,0045 |
| Pericentrum | 236 877 km |
| Apocentrum | 239 019 km |
| Perióda (doba obehu) | 1,370 218 d |
| Uhol sklonu dráhy k rovníku | 0,019° |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Rozmery | 508 × 496 × 490 (498,8) km |
| Gravitačný parameter | 7,207 15 km3/s2 |
| Hmotnosľ | 1,08×1020 kg |
| Priemerná hustota | 1,61 g/cm3 |
| Gravitačné zrýchlenie | 0,113 m/s2 ( 0,0115 g) |
| Úniková rýchlosť | 0,241 km/s |
| Perióda rotácie | 32,883 h (viazaná rotácia) |
| Sklon rotačnej osi | ~ 0° |
| Albedo | 0,99±0,06 |
| Povrchová teplota - min - priemer - max |
? K -222 °C, tj. 51 K -198 °C, tj. 75±3 K |
| Charakteristiky atmosféry | |
| Atmosferický tlak | nemerateľný |
| Zloženie atmosféry | |
| Voda a jej ionty | ~ 100 % |
Enceladus (definitívne astronomické označenie Saturn II) je mesiac planéty Saturn, z najväčších mesiacov objavených do 19. storočia druhý od planéty. Jeho obežná dráha sa nachádza medzi dráhami mesiacov Mimas a Tethys. Medzi planetárnymi telesami slnečnej sústavy má Enceladus najvyššie albedo – odráža 99 % dopadajúceho slnečného svetla a je teda „belší“ ako list papiera. Skladá sa najmä z ľadu (jeho hustota je iba 1,6 g/cm3).
Objavil ho nemecko-britský astronóm William Herschel v roku 1789. Mesiac bol pomenovaný podľa jedného z Gigantov, Enkelada, ktorého zahubila bohyňa Pallas Aténa tým, že na neho hodila ostrov Sicília. Meno navrhol objaviteľov syn, astronóm John Herschel v roku 1847.
Enceladus je pomerne malý, napriek tomu však vykazuje rozsiahlu geologickú aktivitu. Vyvolávajú ju pravdepodobne slapové sily planéty Saturn, podobne ako pri Jupiterových mesiacoch Io a Europa, pretože vlastný zdroj tepla z radioaktívneho rozpadu mať Enceladus nemôže. Predpokladá sa, že k tomu môže prispievať aj skutočnosť, že dráhy Encelada a Dione sú v rezonančnej väzbe 1 : 2, čo vyvoláva vo vnútri obidvoch mesiacov dodatočné slapové sily, a spolupôsobiť môže aj mesiac Mimas. Vplyv slapových síl by však nestačil k roztaveniu ľadu, preto sa vedci domnievajú, že vnútro Encelada musí obsahovať aj iné tekuté látky s nízkym bodom varu. Na ľadovom povrchu je možné rozpoznať najmenej päť rôznych typov terénov: početné deformácie, trhliny a preliačiny, ale iba málo kráterov, mnohé pretvorené plastickým tečením povrchových vrstiev mesiaca. Najväčší kráter má priemer asi 35 km. Je zrejmé, že povrch je relatívne mladý (niektoré oblasti mladšie ako 100 miliónov rokov), obnovuje sa a proto sa predpokladá existencia aktívneho kryovulkanizmu a snáď aj podpovrchového oceánu v hĺbkach okolo 10 km. Ak je tomu skutočne tak, mohol by tu existovať život. Povrch Encelada do istej miery pripomína Jupiterove mesiace Europa a Ganymedes. Enceladus má tiež veľmi riedku atmosféru.
V blízkosti mesiaca objavila sonda Cassini aj zvýšenú koncentráciu prachových častíc.
Rovnako ako väčšina ostatných Saturnových mesiacov má aj Enceladus viazanú rotáciu a okolo vlastnej osi sa otočí raz za 32 hodín a 53 minút. Jeho rotačná os je iba minimálne sklonená k rovine obežnej dráhy, čo je podobné ako u mesiaca Mimas. Parametre dráhy a albedo Saturnovho prstenca tiež naznačujú, že by mohol byť zásobovaný materiálom vyvrhnutým z tohto mesiaca (najskôr z gejzírov). Jednoznačné dôkazy zatiaľ chýbajú, ale nestabilita samotného prstenca, ktorý by bez prísunu materiálu zanikol počas niekoľkých tisícok rokov, je silným nepriamym dôkazom takéhoto mechanizmu.
[úprava] Kozmický prieskum
Prvé snímky mesiace vyhotovila počas preletu okolo Saturna sonda Voyager 1 v decembri 1980, ale snímky s lepším rozlíšením, umožňujúcim jeho vedecké skúmanie, získal až Voyager 2 v auguste 1981.
Intenzívny prieskum Encelada má v programe sonda Cassini, ktorá už okolo neho trikrát veľmi tesne preletela, a to 17. februára, 9. marca a 14. júla 2005. Poprvýkrát sa priblížila na 1179 km, podruhýkrát na 500 km, potretíkrát iba na 175 km. Podarilo sa získať veľa snímkov s vysokým rozlíšením. Merania magnetického poľa v blízkosti Encelada odhalilo prítomnosť iontov, pravdepodobne ionizovanej vody, pochádzajúcich pravdepodobne z veľmi riedkej atmosféry tohto mesiaca. Ďalšie prelety vo väčšej vzdialenosti sa uskutočnili 29. marca (64 000 km) a 21. mája 2005 (93 000 km).
V pláne je ešte veľa ďalších preletov sondy Cassini v blízkosti Encelada (do konca primárnej misie v roku 2008 celkom 6).
[úprava] Externé odkazy
- Enceladus (po anglicky)
- Saturn: Moons: Enceladus (po anglicky)
- Podrobný článok o mesiaci Enceladus (po česky)
| Prirodzené satelity Saturnu (56 + 3 nepotvrdené*) uprav |
|---|
|
(1-10) Pan | Daphnis | Atlas | Prometheus | S/2004 S 6* | S/2004 S 4* | S/2004 S 3* | Pandora | Epimetheus a Janus (11-20) Mimas | Methone | Pallene | Enceladus | Tethys | trójania Telesto a Calypso | Dione | trójania Polydeuces a Helene (21-30) Rhea | Titan | Hyperion | Japetus | Kiwiuq | Ijiraq | Phoebe | Paaliaq | Skathi | Albiorix (31-40) S/2004 S 11 | Erriapo | Siarnaq | S/2006 S 8 | Tarvos | S/2006 S 4 | S/2004 S 19 | Mundilfari | S/2004 S 13 | S/2004 S 17 (41-50) S/2006 S 6 | S/2004 S 15 | S/2006 S 1 | Narvi | S/2004 S 10 | Suttungr | S/2004 S 12 | S/2004 S 18 | S/2004 S 7 | S/2004 S 9 (51-59) Thrymr | S/2004 S 14 | S/2006 S 3 | S/2004 S 8 | S/2004 S 16 | S/2006 S 7 | S/2006 S 2 | Ymir | S/2006 S 5 |
| Slnečná sústava |
| Slnko |
| Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún |
| Ceres | Pluto (Cháron) | Eris |
| planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor |
