Pallas Aténa
Z Wikipédie
-
- „Aténa“ v mladšom stoicizme znamená rozum.
Aténa alebo Pallas Aténa alebo Aténa Parthenos (po aticky a iónsky Athéné, po dórsky Athéna, novogrécky Athína, prímenie Atrytone; Párthenos starogr.: panna) bola starogrécka bohyňa múdrosti, stratégie a vojny. Etruskovia si ju spájali s ich bohyňou Menrvou a neskôr Rimania s Minervou.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Sprevádzala ju sova, nosila náprsný štít z kozej kože, nazývaný Aegis, ktorý jej daroval jej otec. Spoločnosť jej robí bohyňa víťazstva Nike (Níké). Aténu tiež považovali za poradkyňu hrdinov. Aténa je ozbrojenou božskou bojovníčkou, nikdy sa neobjavuje ako dieťa, vždy je to panna, hovorí sa o nej, že vedela urobiť muža detinským. Parthenon v Aténach v Grécku je jej najznámejšou svätyňou. Nikdy nemala druha ani milenca, aj keď Hefaistos sa o to pokúšal, no neuspel.
Herodotos a Platón nesprávne stotožnovali Aténu s líbyjskou bohyňou Neith (moderní Berberi). Podľa Platóna meno Aténa je odvodené od A-theo-noa, čo znamená myseľ boha.
Na základe používaného slovného spojenia Pallas Aténa sa niekedy uvažovalo, že Pallas bol jej otcom. Podľa Platóna slovo pallas je odvodené od výrazu pre vojnový tanec. Iné príbehy hovoria, že Pallas bol Aténiným priateľom z detstva. Počas hry ho Aténa nešťastnou náhodou zabila. Preto sa rozhodla uvádzať jeho meno pred svojím, aby sa nezabudlo na jeho pamiatku.
[úprava] Meno a výskyt
Slovo Aténa nemá grécky pôvod. Zrejme išlo o bohyňu z Egeje odkiaľ prišla do Grécka. Porovnávali ju s anatolskou matkou bohýň ako Kybela (Cybelé), jej menou je pravdepodobne líbyjského pôvodu a jej predmeno Pallas sa prirovnáva k chetickému palahh, čo v mykénskej gréčtine znamená boží odev. Sú dôkazy o tom, že v starých dobách Aténa sama bola sovou alebo vtáčou bohyňou. V tretej knihe Odyssey na seba berie podobu morského orla. Jej náprsný štít so strapcami (Aegis) môže byť zvyškom krídiel. Aténa sa spája s Aténami (mesto Atény - Athenai), v množnom čísle, pretože v dávnych dobách to bolo miesto, kde predsedala svojmu sesterstvu, Athenai.
V olympskom panteóne Aténa vystupuje ako Diova obľúbená dcéra, zrodená z jeho čela. Príbeh o jej zrodení má niekoľko verzií. V najčastejšie uvádzanej sa Zeus miluje s Metis, bohyňou prefíkanej mysle, keď sa náhle preľakol dôsledkov. Existovala veštba, ktorá hovorila, že Metis porodí dieťa mocnejšie ako Zeus sám. Aby zabránil jej naplneniu, Zeus hneď po milovaní premenil Metis na muchu a prehltol ju, no už bolo neskoro. Metis už bola tehotná. Metis okamžite začala chystať helmu a odev pre zárodok svojej dcéry. Keď kula helmu, spôsobila tým Zeusovi veľkú bolesť a Prometeus, Hefaistos, Hermes alebo Palaimón (v závislosti od zdroja povesti) rozštiepil Diovu hlavu dvojhlavou minoanskou sekerou (labrys). Aténa vyskočila z Diovej hlavy, dospelá a v plnej zbroji, a Diovi sa tento zážitok celkom páčil.
Aténa bola patrónkou tkáčskeho umenia a iných remesiel, múdrosti a boja. Na rozdiel od Áresa, ktorý bol v boji prchký a nespolahlivý v boji, Aténinými prednosťami boli stratégia a taktika. Keď sa postavila na stranu Grékov vo vojne proti Tróji, pomáhala Odyseovi na jeho ceste domov.
[úprava] Aténa v umení
Aténa je klasicky zobrazovaná v plnej zbroji, nesúc kopiju a štít s hlavou obludy Medúzy. V tejto pozícii bola stvárnená v Phidiasovej slávnej zlatej soche v Partheone (Aténska Akropolis). Aténa je tiež často stvárnená so sovou (symbol múdrosti) sediacou na jej ramenách. Smutná Aténa je reliéfová socha, ktorá sa datuje z roku 460 pred Kr. a zobrazuje unavenú, dojemnú Aténu.
Na dávnejších archaických kresbách váz má bohyňa niečo z minoanskeho charakteru, napríklad veľké vtáčie krídla.
[úprava] Prívlastky
Najčastejší Homérov prívlastok pre Aténu je prekladaný ako jasnozrivé oči a je kombináciou slova glaukos, ktoré sa dá preložiť ako trblietavý strieborný a neskôr ako modrozelený alebo sivý a slova ôps „oko“, či niekedy „tvár“. Je zaujímavé, že glaux – sova je z rovnakého slovného základu pravdepodobne pre jej vlastné výrazné oči. Vták, ktorý vidí v noci, sa úzko spája s bohyňou múdrosti: podľa dávnych predstáv zobrazuje so sovou sediacou na jej hlave. V skorších časoch, Aténa zrejme mohla byť vtáčou bohyňou, podobne ako Lilitu, alebo ju mohli zobrazovať ako bohyňu so sovami, krídlami a vtáčími pazúrmi na Burneiovom reliéfe.
