Voda

Z Wikipédie

Voda (chemický vzorec H₂O) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para).

Obsah 1 Štruktúra vody 2 Druhy vody 2.1 Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok 2.2 Podľa účelu použitia 3 Vlastnosti 3.1 Fyzikálne 3.2 Chemické 3.3 Senzorické 4 Voda v prírode 4.1 Kolobeh vody v prírode 4.2 Anorganické zložky prírodných vôd 5 Znečistenie vody 6 Využitie človekom 6.1 Spotreba vody 7 Funkcia vody

Je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva.

• Je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie.
• Pre rastliny je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy.
• Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím.

[úprava] Štruktúra vody

• Voda predstavuje chemickú zlúčeninu dvoch atómov vodíka (H) a jedného atómu kyslíka (0). Atómy v molekule vody sú viazané jednoduchou polárnou kovalentnou väzbou. Intermolekulové vodíkové mostíky sú príčinou napr. vysokej teploty varu vody 100 °C.
• Voda sa v prírode vyskytuje v plynnom, kvapalnom a v tuhom skupenstve.
• Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým rozpúšťadlom iónových zlúčenín.

[úprava] Druhy vody

[úprava] Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok

• Destilovaná - je zbavená minerálnych látok
• Mäkká - obsahuje málo minerálnych látok
• Tvrdá - z podzemných prameňov, obsahuje viac minerálnych látok
  • Minerálna - obsahuje mnoho minerálnych látok

[úprava] Podľa účelu použitia

• Úžitková - v priemyslených závodoch (sníži sa tvrdosť vody a tá sa zbaví Ca²⁺ a Mg²⁺), v potravinárstve sa vyžaduje dezinfikovaná voda (chlórovanie, ozonizácia, ožarovanie ultrafialovým žiarením)
• Napájacia - voda pre parné kotle, zbavená minerálnych solí, aby nevznikol kotlový kameň, ktorý zanáša potrubie
• Pitná - je vhodná na každodenné použitie, je zbavená nečistôt, obsahuje vyvážené množstvo minerálnych látok tak, aby neškodili zdraviu.

[úprava] Vlastnosti

[úprava] Fyzikálne

• Povrchové napätie - je príčinou kapilárnych javov, ako je vzlínavosť vody v kapilárach pôdy a hornín, zmáčacia schopnosť, tvorba peny, atď.
• Hustota – sa zväčšuje od 0 °C po teplotu 3,98 °C, potom sa pri vyššej teplote zmenšuje
• Viskozita – spolu s hustotou podstatne ovplyvňuje hydraulické správanie sa vody. Od jej hodnoty závisí napr. rýchlosť filtrácie vody pieskom, rýchlosť sedimentácie. Zmenšuje sa so zvyšovaním teploty.
• Elektrická vodivosť – závisí od koncentrácie iónov, od ich pohyblivosti a teploty. Obsah rozpustených solí a plynov zvyšuje vodivosť vody.
• Tepelná kapacita – veľké vodné plochy ako jazerá, moria, oceány sa podieľajú na regulácii teploty na našej zemi.
• Ďalšie vlastnosti
  • Absorpcia svetla
  • Rádioaktivita vody
  • Zmeny skupenstiev vody

[úprava] Chemické

Sú podmienené obsahom rozpustených látok vo vode.

[úprava] Senzorické

Môžeme ich zistiť našimi zmyslovými orgánmi. Teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť.

[úprava] Voda v prírode

[úprava] Kolobeh vody v prírode

Zem prijíma žiarenie zo Slnka, zemský povrch sa zahrieva, voda sa premieňa na paru, ktorá vystupuje do atmosféry. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary kondenzujú, tvoria oblaky, v kvapalnej alebo tuhej forme padajú na zemský povrch a začnú ihneď stekať po ňom alebo do neho vnikať. Časť spadnutých zrážok sa vyparí a pokračuje naďalej v obehu.

[úprava] Anorganické zložky prírodných vôd

• katióny - vápnik (Ca⁺), horčík (Mg⁺) a sodík (Na⁺).
• anióny - hydrogénuhličitany (HCO₃⁻), sírany (SO₄²⁻) a chloridy (Cl⁻).
• v malých koncentráciách je v prírodných vodách zastúpený ešte draslík (K), železo (Fe) a mangán (Mn)
• v stopových koncentráciách mnoho ďalších kovov, ktorými sa voda obohacuje pri styku s pôdou rôznymi minerálmi a horninami.

[úprava] Znečistenie vody

Voda sa znehodnocuje chemickými látkami, ropnými produktmi, ťažkými kovmi, rádioaktívnym odpadom, splaškovými vodami. Medzi najväčšie zdroje znečisťovania patrí výroba celulózy a papiera, spracovanie ropy – ropné uhľovodíky spôsobujú pachové a chuťové závady vôd.

[úprava] Využitie človekom

Človek pre svoju dennú potrebu využíva pitnú vodu. Na pitnú vodu sa musí upravovať povrchová voda (vo vodárňach). Najskôr sa nechajú usadiť tuhé látky, potom sa do vody pridávajú chemické látky. Tieto s nečistotami tvoria zrazeninu, vznikajú vločky, ktoré sa usadzujú na dno. Takto upravená voda sa prefiltruje cez pieskový filter. Filter zachytí neusadené vločky a iné nečistoty. Nezachytí však napr. oleje, farby.

[úprava] Spotreba vody

Vypité množtvo pitnej vody človekom: cca 3 l / deň Spotreba vody na osobu / deň:

• sprchovanie a kúpanie 40 l
• pranie 40 l
• WC 40 l
• osobná hygiena (bez kúpania) 15 l
• upratovanie 10 l
• umývanie riadu 7 l
• pitie a varenie 6 l
• podiel na verejnej spotrebe, napr.kúpanie 150 l

[úprava] Funkcia vody

• biologická – výživa ľudstva, podnebný a pôdny činiteľ
• zdravotná – osobná a verejná hygiena človeka, čistenie, odstraňovanie odpadkov, vykurovanie, klimatizácia, atď.
• kultúrna a estetická – skrášlenie krajiny