Chlieb
Z Wikipédie
Chleby patria k základným živinám pripravovaným pečením, parením, alebo vyprážaním cesta pozostávajúceho minimálne z múky a vody. Vo väčšine prípadov je nutná jedlá soľ a voliteľne aj kvasné činidlo (droždie). Niektoré druhy chleba obsahujú aj korenie (napr. rascové semeno) a zrná (sezam, mak). Zrná sa používajú aj na dekoračné účely.
Chlieb môže byť konzumovaný samostatne, často s mliečnym maslom, arašidovým maslom alebo s iným orechovým maslom, alebo so sladkou pomazánkou ako džemom, zaváraninou, želé, mermeládou, medom, alebo môže byť použitý ako obal na sendvič (obložený chlebík). Chlieb môže byť len upečený, alebo následne toustovaný (opečený na topinku).
V kuchyni treba chlieb uskladniť do špeciálneho krytu, aby zostal čerstvý a bol chránený pred plesňou.
Obsah |
[úprava] Etymológia (pôvod slova)
Slovo bread zo starej angličtiny je spoločné v rôznych formách pre mnoho germánskych jazykov; napr. po nemecky Brot, po holandsky brood, po švédsky bröd, a po dánsky brod; bolo odvodené z koreňa slova brew (várka), ale pravdepodobnejšie je spojené s koreňom slova break(lámať), pretože jeho prvé použitie súvisí s broken pieces (zlomenými kúskami), alebo bits (kúsky) chleba, po latinsky frustum, a trvalo až do 12. storočia, než sa používalo — ako obecné meno pre chlieb — zo slova hlaf (v modernej angličtine loaf), čo sa zdá byť najstarší germánsky názov; stará horná nemčina používa slovo hleib a moderná nemčina slovo Laib, alebo finština používa slovo leipä, estónština leib, a ruština khleb, čo sú podobné slová (všetky sú odvodené zo starých germánskych slov).
[úprava] Typy
Chlieb je populárna potravina v západnej spoločnosti. Často sa vyrába z cesta z pšeničnejmúky, ktoré je kultivované droždím, umožňujúcím kysnutie cesta a nakoniec upečené v peci. Pre svoj vysoký obsah lepku (ktorý dáva cestu pórovitoť a elasticitu), je pšenica nejčastejšie používané zrno na prípravu chleba. Chlieb je tiež vyrábaný z múky žita, ječmeňa, kukurice, a ovsu, zvyčajne ale nie vždy v kombinácii so pšeničnou múkou.
[úprava] Kvasenie
Kvasenie je proces pridávania plynu do cesta pred pečením na dosiahnutie ľahšieho, lepšie žuvateľného chleba. Väčšina chleba konzumovaného na západe je nakvasená. Ale existuje tiež nekvasený chlieb, ktorý má dôležité symtrebaické použitie v rôzných náboženstvách.
[úprava] Chemické kvasenie
Jednoduchá technika pri kvasení chleba je použitie chemikálií produkujúcich plyn. Používajú sa dve metódy: Prvá je použiť prášok do pečiva alebo samokysnúcu múku, ktorá obsahuje prášok do pečiva. Druhá metóda je použiť kyslú prísadu ako podmaslie a pridať jedlú sódu. Reakcia kyseliny so sódou produkuje plyn.
Chemicky kvasené chleby sa nazývajú rýchle chleby alebo sódové chleby. Táto technika je zvyčajne používaná na produkciu výrobkov ako čajové pečivo a sladkých chlebov ako banánový chlieb.
[úprava] Kvasenie z droždia
Mnoho chlebov sa kvasí kvasnicovým droždím. Kvasnicové fermentové uhľohydráty v múke spolu s cukrom produkujú oxid uhličitý. Väčšina komerčných a domácich pekárov v USA kvasí cestá s pekárenským droždím. Pekárenské droždie produkuje jednotné, rýchle a spoľahlivé výsledky, ale znamená to stratu viacerých komplexných chutí, ktoré majú chleby z cesto s kyslým mliekom. Tieto chleby aj obvykle dlhšie vydržia a majú lepšiu štruktúru. Mnoho pekární v Európe stále pečie chleby z cesta s kyslým mliekom, a v USA je rastúcí počet remeselných pekární (rovnako ako amatérov), ktorí opäť objavujú umenie pečenia týchto chlebov. Táto metóda produkuje veľmi chutné pšeničné a žitné chleby.
