Vladimír Holan

Z Wikipédie

pamätná doska Vladimíra Holana

Vladimír Holan (* 16. september 1905, Praha – † 31. marec 1980, Praha) bol český básnik a prekladateľ.

Holan sa narodil v Prahe, v roku 1911 sa s rodičmi presťahoval do Bělej pod Bezdězom. V roku 1919 začal študovať na pražskom gymnáziu, a do tej doby sa datujú aj jeho prvé literárne pokusy. Po ukončení gymnázia bol prijatý ako úradník do pražského Penzijného ústavu, kde bol zamestnaný 7 rokov. Potom odišiel do penzie a venoval sa iba literatúre a poézii.

V rokoch 1933–1938 pôsobil ako redaktor umeleckej besedy Život a v rokoch 1939–1940 riadil program divadla E. F. Buriana.

Po roku 1948 nesmel publikovať, to mu bolo povolené až v 60. rokoch, kedy vydával zbierky, ktoré písal takzvane „do zásuvky“.

V roku 1968 bol menovaný za národného umelca.

Písať prestal prakticky v roku 1977, kedy zomrela jeho dcéra. V tom istom roku dostal druhú mozgovú príhodu a zdravotný stav sa mu zhoršoval. Nakoniec dostal zápal pľúc a zomrel doma, 31. marca 1980.

[úprava] Dielo

Ako jeden z mála autorov svojej doby bol skôr nepolitický, politiky sa dotkol iba v závažných prípadoch – po Mníchove v roku 1938 napísal Odpověď Francii.

Holan neopisoval realitu, ale snažil sa preniknúť do ľudského vnútra a pátrať po odpovediach na otázky bytia, života, lásky, smrti a času, … V jeho diele hraje veľkú úlohu tajomstvo. Lyrické zbierky sú väčšinou odpútané od reality a zameriaval sa na svoje vnútro. Objavuje sa u neho častý motív smrti.

Jeho dielo je veľmi obsiahle, básne sú ťažké, komplikované a ponuré, napriek tomu o ňom možno tvrdiť, že patrí k najkvalitnejším českým básníkom 20. storočia. Jeho tvorba veľmi ovplyvnila generáciu básnikov tvoriacich za socializmu.

[úprava] Lyrika

Začiatky jeho literárnej tvorby ovplyvnil poetizmus:

Blouznivý vějíř – 1926
Triumf smrti – 1930, v tejto zbierke je už naznačený ďalší Holanov vývoj. Zbierka bola v rokoch 1936 a 1948 prepracovaná a rozdiely medzi jednotlivými vydaniami sú veľmi výrazné.

V 30. rokoch sa zameral na hľadanie novej poetiky, ktorou sa snažil vyjadriť rozporuplnosť a zložitosť sveta. Tým došiel k meditatívnej poézii, ktorá odrážala jeho rozporuplnosť, stretávanie dobra a zla, bytia a ničoty, plynutie času a večnosti. Básne sú veľmi ponuré a smutné, najčastejším motívom je smrť:

Vanutí – 1932
Oblouk – 1934
Kameni, přicházíš – 1937
První básně
Jeskyně slov

Koncom 30. rokov reagoval na spoločensko-politickú realitu doby, čo je pre jeho tvorbu netypické, napriek tomu v tejto tvorbe ukázal svoju morálnu silu, básne sú menej ponuré.

Září' – 1938, niekedy aj názov Září 1938
Havraním brkem – súbor básni z roku 1938, vydané v roku 1946
Noc z Iliady
Španělským dělníkům – vyjadruje podporu španielom bojujúcim proti fašizmu.

Počas vojny sa nemohol slobodne vyjadrovať, preto jeho diela obsahujú veľké množstvo inotajov a dvojzmyselností, niektoré z diel písaných počas vojny vyšli až po roku 1945:

Sen – 1939, rozsiahla báseň, venované pamiatke ruského básnika V. Chlebnikova.
Odpověď Francii – tu z českého nešťastia priamo obviňuje Francúzsko a vyslovuje presvedčenie, že aj naň dopadne trest. Zabavené cenzurou.
Záhřmostí – 1940
První testament – 1940, táto zbierka (respektíve báseň) je zaujímavá tým, že striktne dodržuje pravidelný verš
Zpěv tříkrálový – zbierka plná inotajov, ako symbol veľkosti je použitý Karel Hynek Mácha, ktorý bol prevezený z Litoměřic do Prahy.
Návrat Máchův – hovorí, že Mácha nezomrel, ale žije ďalej vo svojom diele.
Lemuria
Chór
Cestou
Prostě
Tři – obsahuje tieto zbierky:

Sbohem
Óda na radost
Návrat

Po druhej svetovej vojne oslávil oslobodenie Československa sovietskou armádou a obyčajné ľudské hrdinstvo.

Dík sovětskému svazu – 1945, poďakovanie za oslobodenie
Panychida – 1945, tryzna za padlých a umučených v druhej svetovej vojne
Tobě – 1947
Rudoarmejci – 1947, portréty prostých vojakov
Dokument – 1949, ide o akési vysvetlenie jeho filozofických názorov

Po roku 1948 nemohli jeho zbierky vychádzať, jeho dielo sa v českej literatúre objavilo až po roku 1962. Básnické zbierky 60.–70. rokov, sú tu uvedené aj zbierky, ktoré Holan napísal v čase svojho zákazu. Zamýšľa sa nad nedokonalosťou ľudského bytia a základnými existenciálnymi otázkami:

Mozartiana
Strach
Noc s Hamletem – vydané 1964, napísané v rokoch 1949–1956, prepracované roku 1962
Noc s Ofélií
Na sotnách
Předposlední, sbohem?
Asklépiovi kohoutci
Propast propasti
Příběhy
Bez názvu
Bolest – vydané 1965, venované jeho mŕtvym priateľom (Karel Čapek, Josef Hora)
Dokumenty – 1976

Vydal niekoľko epických zbierok, spravidla sú to básnické príbehy, ktoré zobrazujú ľudské tragédie, tie sa stávajú symbolom ľudského údelu a sú výrazom básnikových názorov na svet a život:

Terezka Planetová – 1943, príběh inšpirovaný Janáčkovou črtou Moje děvče z Tater. Nadväzuje na První testament.
Cesta mraku – 1945, tragický baladický osud kováča.
Příběhy – súbor zhrňajúci epické príbehy
Bajaja – verše písané pre dcéru

[úprava] Próza

Kolury
Lemuria
Hrady, kosti, kůže
Babyloniaca
Torzo

[úprava] Výbery

Výbory poezie:

Noční hlídka srdce
Smrt a sen a slovo – 1966, podtitul Z Máchova kraje, antológia jeho milostnej poézie.
Ptala se tě ...
Strom kůru shazuje

Výber z epiky:

Pojď se mnou do noci

[úprava] Preklady

Prekladal poéziu, preložil mnoho významných básnikov okrem iného R. M. Rilkeho, Ch. Baudelaira, L. de Gógory y Argote, Ch. Vildraca, N. Lenaua, J. Słowackého, M. J. Lermontova, Nizámího, jeho preklady vychádzali často vo veľmi malých nákladoch.

[úprava] Ukážka z diela

„Kdo nepracuje ať nejí!“ Ano,
ale co je práce? Být věrný svému nezištnému údělu —
nebo být prodavačem odpustků
či horlivým topičem v krematoriu,
zavádět teploměr do konečníku války

nebo i pod ztrátou hrdla přepilovat pouta
a raději si vyloupat oči,
aby neviděly ty dnešní hrůzy,
(V. Holan, Noc s Hamletem)