Česko-Slovensko
Z Wikipédie
Česko-Slovensko (niekedy nesprávne písaný Československo, čo je český pravopis, a do roku 1990 aj slovenský) zahŕňa dva (1918-1939 a 1945-1992), prípadne tri (1918-1939, 1945-1990, 1990-1992) historické štátne útvary:
Obsah |
[úprava] Česko-Slovensko (ČSR) (1918-1939)
Pozri aj: Prvá česko-slovenská republika, Druhá česko-slovenská republika
Centralistický štát, ktorý vznikol po mnohoročnom úsilí Čechov (a Moravanov) a aj Slovákov o samostatnosť na severných územiach bývalého Rakúsko-Uhorska.
[úprava] Dobové oficiálne názvy
- Československá republika (ČSR; spočiatku: Republika česko(-)slovenská RČS)/Československo (1918-1938, do r. 1920 aj Česko-Slovensko)
- Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko (1938-1939)
[úprava] Hlavné mesto
[úprava] Susediace krajiny
Nemecko, Poľsko, Rumunsko (do 1939), Maďarsko, Rakúsko
[úprava] Vnútorné členenie
- 1918-1922: ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi
- 1922-1928: v dnešnom Česku ako hore, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vytvorené tzv. veľžupy, napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi
- 1928-1938: územie administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (krajinské zriadenie):
- Čechy
- Moravsko-Sliezsko
- Slovensko
- Podkarpatská Rus
- jeseň 1938 - marec 1939: ako hore, ibaže Slovensko a Podkarpatská Rus dostali navyše štatút autonómnych krajín
[úprava] Stručné dejiny
Štát vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska. Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. októbra 1918 v Prahe, Slováci sa pridali o dva dni neskôr v Martine. Na začiatku jeho existencie sa namiesto pojmov Česi a Slováci používal pojem „československá národnosť“. Dôvodom bolo, že po vytýčení hraníc na území ČSR neexistovala väčšinová národnosť, Čechov bolo len asi 46%. Vytvorením československej národnosti však vznikla väčšina (asi 59% obyvateľov) a z Nemcov (28%) (najmä v Sudetoch), Maďarov (8%) a dalších sa stali menšiny (údaj o percentuálnom zastúpení sa vzťahuje k roku 1921, v roku 1930 už bolo Čechov 52% a Slovákov 18%). Vďaka tomu bolo možné medzinárodne zdôvodniť vytvorenie vlastnej krajiny. Veľká časť nemeckého a maďarského obyvateľstva sa nikdy nezmierila s vytvorením Česko-Slovenska a Slováci mali pocit, že sú Čechmi utláčaní.
V roku 1919 bola vytvorená po komunistickom prevrate v Maďarsku Maďarská republika rád. Na Slovensku nastal podobný pokus o prevrat, ktorý sa podaril a v júni 1919 na dva týždne vznikla na 1/3 územia Slovenska Slovenská republika rád. Bolo to komunistické povstanie, v ktorom sa prejavila aj snaha o obnovenie Uhorska v komunistickom štáte.
ČSR uzatvorila spolu s Rumunskom a Juhosláviou tzv. Malú dohodu na ochranu svojích záujmov proti Maďarsku, ktoré sa nechcelo zmieriť so zánikom Uhorska.
Po nástupe fašizmu v susediacom Nemecku, pripojení Rakúska k Nemecku a nemeckej expanzii, chcel Hitler získať v ďalšej etape expanzie tie územia, v ktorých žili Nemci. Zameral sa na Sudety v ČSR. V domnení, že tak zachovajú v Európe mier podpísali zástupcovia západných veľmocí v septembri 1938 Mníchovskú dohodu, ktorou Nemecko získalo české Sudety (a časti dnešnej Bratislavy). Do tohto momentu sa hovorí o tzv predmníchovskom Česko-Slovensku, alebo o tzv. prvej česko-slovenskej republike. Slováci a Rusíni si presadili autonómiu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. Od tohto okamihu až do 14/15. marca 1939 hovoríme o druhej česko-slovenskej republike.
Južné Slovensko a južná Podkarpatská Rus boli prvou Viedenskou arbitrážou prisúdené k Maďarsku.
[úprava] Nemecko, Protektorát Čechy a Morava, Slovensko, Maďarsko (1939-1945)
Nemecku však české pohraničie nestačilo a rozhodlo sa zaútočiť. Nemecké vojská obsadili zvyšné Čechy a Moravsko-Sliezsko 15. marca 1939 a vyhlásili tam nemecký Protektorát Čechy a Morava. 14. marca bolo 1939 vyhlásené samostatné Slovensko (neskôr nazvané Slovenská republika). Ani Maďarsku nestačilo pohraničie a tak v marci obsadilo zvyšnú Podkarpatskú Rus a po maďarsko-slovenskej vojne aj časť východného Slovenska. Česko-Slovensko bolo teda rozdelené medzi Nemecko (resp. Nemecko a nemecký Protektorát Čechy a Morava), Slovensko a Maďarsko.
[úprava] Česko-Slovensko (ČSR, ČSSR) (1945-1990)
Najprv centralistický štát, od roku 1969 federatívny štát pozostávajúci z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Komunistický štát (do roku 1948 ešte demokratický).
[úprava] Dobové oficiálne názvy
- Československá republika/Československo (1945-1960), polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika
- Československá socialistická republika/Československo (1960-1989) [Znak ČSSR je na obrázku]
[úprava] Hlavné mesto
- Praha hlavné mesto celého štátu, od 1. 1. 1969 aj Českej socialistickej republiky
- Bratislava od 1. 1. 1968 hlavné mesto Slovenska, od 1. 1. 1969 Slovenskej socialistickej republiky
[úprava] Susediace krajiny
Nemecká spolková republika, Nemecká demokratická republika (do roku 1949 formálne jednotné Nemecko), Poľsko, Sovietsky zväz, Maďarsko, Rakúsko
[úprava] Vnútorné členenie
- 1945 - 1949: ako pred rokom 1938
- 1949 - 1960: kraje
- 1960 - 1990: (väčšie) kraje; 1969 - 1990: navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku a Slovenskú socialistickú republiku
[úprava] Stručné dejiny
Po oslobodení Červenou armádou (v juhozápadných Čechách americkými vojakmi) a konci Druhej svetovej vojny bol obnovený štát Česko-Slovensko vo svojich predvojnových hraniciach s tým, že Sovietsky zväz obsadil (oficiálne dostal) Podkarpatskú Rus a maďarské obce Jarovce, Rusovce a Čunovo pripadli Československu.
Z Česka bolo na základe Postupimskej konferencie deportované nemecké obyvateľstvo, Nemci zo Slovenska boli z väčšej časti evakuovaní už pred koncom vojny a iba menšia časť bola potom deportovaná. Keďže veľmoci nedovolili podobný postup ako v prípade Nemcov aj pre Maďarov, prebehla v roku 1946 dohoda medzi Maďarskom a Slovenskom o výmene obyvateľstva a riešení menšinovej otázky.
Vo februári 1948 sa pučom ujali vlády v štáte komunisti, ktorých už od Druhej svetovej vojny významne podporoval Sovietsky zväz. Nastalo obdobie komunistického Česko-Slovenska (1948-1989).Nastalo obdobie komunistického Česko-Slovenska (1948-1989) charakterizované chýbajúcou demokraciou, relatívnym hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, podporovaním ateizmu a silným vplyvom Sovietskeho zväzu v štáte. Pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ Alexandra Dubčeka bol zmarený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.
V roku 1968 sa Bratislava stala poprvýkrát hlavným mestom Slovenska. Dňa 1. januára 1969 vstúpil do platnosti zákon o federácii. Od tohto momentu sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, ČSR a SSR.
Počas existencie ČSSR došlo k značnej izolácii od západných krajín až do Nežnej revolúcie v roku 1989.
[úprava] Česko-Slovensko (ČSFR) (1990-1992)
Federatívny a demokratický štát.
[úprava] Dobové oficiálne názvy
- Československá socialistická republika (1960-1990)
- slovenská verzia: Česko-slovenská federatívna republika (ČSFR)/Česko-Slovensko/ česká verzia: Československá federativní republika / Československo (apríl 1990)
- Česká a Slovenská Federatívna Republika/slovenská verzia: Česko-Slovensko/ česká verzia: Československo (20.4.1990 - 31.12.1992)
[úprava] Hlavné mesto
- Praha hlavné mesto celého štátu ako aj Českej republiky
- Bratislava hlavné mesto Slovenskej republiky
[úprava] Susediace krajiny
Nemecká spolková republika (do októbra 1990 aj Nemecká demokratická republika), Poľsko, Ukrajina (do 1991 Sovietsky zväz), Maďarsko, Rakúsko
[úprava] Vnútorné členenie
- 1990 - 1992: okresy a federatívne rozdelenie na Českú republiku a Slovenskú republiku
[úprava] Stručné dejiny
Boli uskutočnené viaceré reformy obnovujúce demokraciu a ukončujúce komunizmus. Slovo socialistická bolo odstránené z názvov republík (Česká republika a Slovenská republika). Na jar roku 1990 bola prijatý ústavný zákon obsahujúci aj zmenu názvu celého štátu na ČSFR. V júni 1990 sa v krajine konali prvé slobodné voľby do Federálneho zhromaždenia, ČNR a SNR. Viťazi druhých slobodných volieb v júni 1992 intenzívne rokovali o vzťahoch slovenských a českých orgánov. Krátko po 17. júli 1992, kedy bol vydaný dokument Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, sa dohodli v Bratislave na rozdelení štátu.
1. septembra 1992 bola prijatá a 3. septembra 1992 podpísaná Ústava SR. 1. januára 1993 nasledoval pokojný zánik ČSFR, rozdelenie krajiny na dnešné Slovensko a Česko.
[úprava] Prehľad
Česko-Slovensko (vo svojej dobe väčšinou písané: Československo) |
|||||||
Rakúsko-Uhorsko (Čechy, Morava, časť Sliezska, severné časti Uhorska (Slovensko a Podkarpatsko) |
|||||||
ČSR s autonómnym Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou (1938-1939) |
Slovenská republika |
||||||
exilová vláda |
|||||||
[úprava] Predstavitelia
- Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska,
- Zoznam prezidentov Česko-Slovenska,
- Zoznam vodcov Komunistickej strany Československa
[úprava] Ústavy
- Ústava Československej republiky (1920)
- Ústava Československej republiky (1948)
- Ústava Československej socialistickej republiky (1960)
[úprava] Pozri aj
do 3300 pred Kr. paleolit | 3300 pred Kr. – 2000 pred Kr. eneolit | 2000 pred Kr. – 850 pred Kr. bronzová doba | 850 pred Kr. – 450 pred Kr. halštatská doba
(stará železná doba) | 450 pred Kr. – 6 laténska doba (mladá železná doba) | 6 - 375 rímska doba | 375 - 500 sťahovanie národov
500 - 675 včasnoslovanské obdobie | 623 - 658 Samova ríša | 675 - 791 Avarský kaganát | 791 - 1108 Nitrianske kniežatstvo | 833 - 907 Veľká Morava
10. stor. - 1918 Uhorsko | 1526 - 1918 Habsburská monarchia | 1867 - 1918 Rakúsko-Uhorsko
1918 - 1989 Česko-Slovensko | 1939 - 1945 Prvá Slovenská republika | od 1993 Slovensko
Ďalšie články: Politický vývoj Slovenska od roku 1989 | Politický vývoj Česko-Slovenska od roku 1989