Tekov (župa)
Z Wikipédie
-
- O súčasnom Tekove pozri Tekov (región).
| Tekovská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Poloha župy v Uhorsku | |
 |
|
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha: | 2724 km² |
| Počet obyvateľov: | 178500 obyvateľov |
| Hustota obyvateľstva: | 65,5 obyvateľ(ov)/km2 |
| Centrum: | Zlaté Moravce |
| Súčasné krajiny: | Slovensko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie: | Slováci 54,8% Maďari 34,7% Nemci 9,7% |
| Náboženské zloženie: | Rímskokatolícke 85,9% Reformovaná k.c. 9,4% Evanjelické a.v. 1,8% Židovské 2,8% |
Tekov (po latinsky: comitatus Barsiensis, po nemecky: Barsch, po maďarsky: Bars) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorského kráľovstva, v súčasnsti je to neformálny názov príslušného slovenského regiónu.
Obsah |
[úprava] Geografia
Územie Tekova leží pozdĺž rieky Hron a pokrýva zhruba územie dnešných okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica, Zlaté Moravce a západnú časť okresu Levice. Rozloha Tekovskej župy bola v r. 1910 okolo 2724 km².
[úprava] Centrum
Centrom Tekovskej župy do r. 1321 bol Tekovský hrad (latinsky: castrum Borsiensis) postavený v 11. storočí, zničený v 14. storočí, dnes súčasť obce Starý Tekov; neskôr Levický hrad, od r. 1580Topoľčianky a od konca 18.storočia Zlaté Moravce.
[úprava] Dejiny
Tekovský komitát vznikol v 11. storočí. Najneskôr v druhom desaťročí sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Slúžnovské okresy Oslany a Šúšol (severná časť neskoršej Tekovskej stolice) boli k Tekovu pripojené v 12. storočí, potom k Zvolenskému domíniu a od začiatku 14. storočia opäť k Tekovu. Juhovýchodná časť Tekova patrila do 13. storočia k Ostrihomskej stolici. Počas tureckého ohrozenia bola ohrozovaná hlavne južná časť stolice, preto sa niekedy stoličné zasadnutia konali v Nitrianskej stolici. Turci obsadili južnú časť stolice až po Vráble, no územie siahajúce až za Zlaté moravce bolo poplatné Ostrihomskému sandžaku a Žiar nad Hronom, Veľké Pole a niekoľko iných zase Novohradskému sandžaku.
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa stala súčasťou Česko-Slovenska.
Počas 2. svetovej vojny, keď sa južné Slovensko stalo súčasťou Maďarska, bola južná časť Tekova, po Viedenskej arbitráži, pripojená k Maďarsku. Spolu s južnou časťou bývalej Hontianskej župy vznikla vo vojnovom Maďarsku župa Tekov-Hont (po maďarsky: Bars-Hont) s centrom v Leviciach.
Po 2. svetovej vojne sa celý Tekov opäť stal súčasťou Česko-Slovenska.
[úprava] Okresy
Na začiatku 20. storočia sa Tekov delil na tieto slúžnovské okresy:
- Zlaté Moravce
- Vráble
- Levice
- Oslany
- Žiar nad Hronom
- Mestá so zriadeným magistrátom:
[úprava] Pozri aj
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)
