Súhvezdie Veľká medvedica

Z Wikipédie

Veľká medvedica
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Ursa major
Skratka	UMa
Genitív	Ursae Majoris
Symbolické vyjadrenie	veľký medveď
Rektascenzia	10,67 h
Deklinácia	55,38°
Plocha	1280 štvorcových stupňov Poradie: 3
Počet hviezd (magnitúda < 3)	6
Najjasnejšia hviezda	Alioth (α UMa) (Zdanl. magnitúda 1,8)
Meteorický roj	Alpha Ursa Majoridy Leonidy-Ursidy
Susedné súhvezdia	Drak Žirafa Rys Malý lev Lev Vlasy Bereniky Poľovné psy Pastier
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −30° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl
Horná kulminácia	15. marec
Dolná kulminácia	16. september
pre územie Slovenska je súhvezdie cirkumpolárne

Galaxia Cigara M82

Veľká medvedica (Ursa Major, pôvodne Ursa Maior) je súhvezdie viditeľné počas celého roka na severnej pologuli. Inak sa volá Veľký voz. Veľký voz však nie je oficiálne súhvezdie, je iba asterizmom siedmych hviezd v súhvezdí Veľká medvedica, presnejšie jej zadnou časťou. Oje vozu je chvostom medveďa. Najznámejšie súhvezdie oblohy teda v skutočnosti vôbec nie je súhvezdím! Sedem najjasnejších hviezd súhvezdia pripomína tvar voza. Arabi v ňom videli karavánu tiav, Francúzi v ňom videli panvu, pre Angličanou bol pluhom. Číňania na oblohe videli večného byrokrata, ktorý obieha severný pól a za ním behajú so svojimi žiadosťami neúnavní žiadatelia. Rimania si zase v jeho siedmich hviezdach predstavovali voly, ktoré ťahajú okolo pólu grepeľ, starodávny pohonný mechanizmus. Národy v Mezopotámii, v severnej Ázii, Féničania, Peržania a Gréci videli v tomto súhvezdí podobu medveďa. Je podivné, že aj severoamerickí Indiáni prisudzujú tomuto zoskupeniu hviezd podobu medveďa. Nie je známe, č išlo o zhodu okolností alebo si pomenovanie so sebou Indiáni priniesli, keď sa sťahovali z Ázie do Ameriky cez Beringovu úžinu. V modernej americkej terminológii sa Veľký voz nazýva Veľká naberačka (Great Dipper).

[úprava] Hviezdy

Alfa a zároveň najjasnejšia hviezda súhvezdia sa nazýva Dubhe, čo znamená medveď (z arabčiny Thahr al Dubb al Akbar – „chrbát väčšieho medveďa“). V asterizme Veľký voz je to zadné koleso voza. Spolu s hviezdou Merak (beta UMa) ukazujú smer k Polárke. Preto sa nazývajú aj Ukazovatelia. Ak nanesieme ich vzdialenosť päťkrát v smere ich spojnice, nájdeme Polárku. Merak je žiarivobiely a pri hviezde Dubhe vynikne jeho biela farba. Stredná hviezda v oji Veľkého voza (dzéta UMa) sa nazýva Mizar. (pôvodný názov je Mirak.) Je to snáď najznámejšia viacnásobná hviezda. Neďaleko od nej je slabšia hviezda Alcor. Rozlíšiť tieto dve hviezdy od seba je oddávna skúškou dobrého zraku. Epsilon Ursae Maioris Alioth („chvost“) je krátkoperiodická premenná hviezda a zároveň aj spektroskopická dvojhviezda.

Najzaujímavejšou zvláštnosťou hviezd Veľkého voza je ich vlastný pohyb. Päť z nich - ζ, ε, δ, γ, β UMa – aj Alcor sa pohybujú po oblohe rovnako rýchlo a rovnakým smerom. Tvoria teda pohybovú hviezdokopu. Výnimkou sú len hviezdy α UMa alebo Dubhe a η UMa alebo Alkaid (alebo aj Benetnash). Tieto sa pohybujú naopak. Tvar Veľkého voza sa teda pomaly mení. Zmena však bude viditeľná až po niekoľkých desaťtisícročiach.

Aj niektoré hviezdy mimo asterizmu Veľký voz sú pomenované. Napríklad hviezdy v predných labách medvedice majú názov Talitha. Hviezdy zadných nôh sa zase nazývajú Tania, čo pochádza z arabského al-qafza al-tanija v preklade „druhý skok gazely“.

Za pozornosť stojí aj hviezda 47 Ursae Majoris. Táto nenápadná hviezdička jasnosti 5,1 mag je od nás vzdialená asi 45,9 svetelného roka. Je však známa tým, že bola treťou hviezdou vôbec, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta. V súhvezdí je niekoľko premenných hviezd, medzi najjasnejšie patria W Ursae Majoris a UX Ursae Majoris.

Ďalším objektom je červený trpaslík Lalande 21185. Táto nenápadná hviezdička 7,5 magnitúdy viditeľná už triédrom je najjasnejším červeným trpaslíkom severnej hviezdnej oblohy a zároveň je to náš piaty najbližší hviezdny systém.

[úprava] Objekty

Na východ od Meraka je veľká planetárna Sovia hmlovina M97. V špirálovej Vírovej galaxii M101 boli objavené hypernovy. Pozorujeme ju takmer kolmo na rovinu jej disku. V najsevernejšej časti súhvezdia je malá skupina galaxií, z ktorých najjasnejšia je Bodeho galaxia M81, ktorá sa dá uvidieť i v malom ďalekohľade. Svojou gravitačnou príťažlivosťou zdeformovala aj blízku galaxiu M82, známu ako Cigareta. V severnej časti súhvezdia sa nachádza pomerne málo jasná galaxia NGC 2787. Je zaradená medzi šošovkové galaxie. V tomto súhvezdí vznikol známy záber z Hubblovho vesmírneho teleskopu nazvaný Hubblova vesmírna hlbina, alebo Hubblovo hlboké pole (Hubble Deep Field). Je to snímok malej časti oblohy o veľkosti jednej pätnástiny priemeru Mesiaca. Táto plocha sa nachádza nad spojnicou hviezd Alioth – Megrez a snímka vznikla spojením 342 snímok s celkovou expozičnou dobou 5 dní. Na výslednom zábere je viac než 3000 galaxií jasnejších než 29 mag. rôznych typov. Je to vlastne pohľad do minulosti na mladé galaxie ako vyzerali asi miliardu rokov po Veľkom tresku. Počet galaxií, ktoré by Hubblov ďalekohľad mohol takto vidieť na celej oblohe je okolo 100 miliárd. Na tejto snímke bola objavená aj najvzdialenejšia známa supernova. Má označenie 1997 ff a vybuchla asi pred desiatimi miliardami rokov.

[úprava] Poloha

Nijaké súhvezdie nie je na oblohe ľahšie nájsť, ako práve asterizmus Veľký voz. Jeho sedem jasných hviezd je neprehliadnuteľných. Práve preto slúži Veľký voz ako orientácia pri hľadaní menej výrazných hviezd a súhvezdí. Je to súhvezdie cirkumpolárne, to znamená, že ho na oblohe vidíme každú noc bez ohľadu na ročné obdobie, či hodinu. Vidíme ho vždy na severe, no jeho poloha sa mení. Najnižšie na oblohe sa nachádza v lete ráno a na jeseň večer. Najvyššie vystúpi v zime ráno a na jar večer. Uvidieť celú Veľkú medvedicu možno za dobrej viditeľnosti.

88 súhvezdí modernej astronómie uprav