Súhvezdie Hadonos

Z Wikipédie

Hadonos
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Ophiuchus
Skratka	Oph
Genitív	Ophiuchi
Symbolické vyjadrenie	zaklínač hada
Rektascenzia	17 h
Deklinácia	0°
Plocha	948 štvorcových stupňov Poradie: 11
Počet hviezd (magnitúda < 3)	5
Najjasnejšia hviezda	Ras Alhague (α Oph) (Zdanl. magnitúda 2,1)
Meteorický roj	Ophiuchidy Severné Májové Ophiuchidy Južné Májové Ophiuchidy Theta Ophiuchidy
Susedné súhvezdia	Herkules Had - hlava Váhy Škorpión Strelec Had - chvost Orol
Viditeľné na zemepisnej šírke +80° a −80° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
Horná kulminácia	[[{{{horná kulminácia}}}]]
Dolná kulminácia	[[{{{dolná kulminácia}}}]]

Hadonos (Ophiuchus) je jedným z 88 súhvezdí a tiež patril medzi Ptolemaiových 48 súhvezdí. Z 13 zvieratníkových súhvezdí, Hadonos je jediným súhvezdím, ktoré sa nepočíta medzi astrologické symboly.

Hadonos je rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 30. 11. do 17. 12. To nie je dlho, ale napríklad Škorpiónom prechádza Slnko ešte kratšie – asi iba 6 dní. Napriek tomu Hadonos nepatrí medzi znamenia zvieratníka, i keď má na to právo. Dôvody, prečo astrológovia Hadonosa do zvieratníka nezaradili nie sú známe. Je možné, že Hadonos kedysi v zvieratníku naozaj bol, ale potom, ako sa od Škorpióna oddelilo nové súhvezdie Váhy, Hadonos nezapadal do magického počtu 12 znamení a tak ho jednoducho odstránili. Južnou časťou súhvezdia prechádza ekliptika, čiže v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac.

[úprava] Mytológia

Hadonos (pôvodne doslova „Serpentarius“) je na oblohe znázorňovaný ako muž držiaci hada. Pôvodne to bol bájny Aesculapus, Apolónov syn, ktorý sa stal slávnym lekárom. Aesculapus sa staral o mužstvo lode Argo pri plavbe do Kolchidy po zlaté rúno. V mladosti bol zverený do výchovy múdremu a vzdelanému kentaurovi Chironovi, ktorý sa takisto dostal na oblohu ako súhvezdie. Chiron ho vraj naučil liečiť všetky choroby a hojiť všetky zranenia, ba dokonca aj kriesiť mŕtvych. Pretože tým porušil rád sveta, bohovia sa na Aesculapa nahnevali. Najmä Hádes, boh podsvetia prosil Dia, aby Aesculpa odstránil, pretože podsvetie sa rýchlo vyprázdňovalo. Mocný Zeus ho teda preniesol na oblohu. Had, ktorý Aesculapovi pomáhal hľadať liečivé byliny, sa dostal na oblohu spolu s ním. Dodnes je v znaku lekárov a lekárnikov ako symbol opatrnosti a múdrosti.

[úprava] Hviezdy

Najjasnejšia hviezda tohoto súhvezdia je alfa Ras Alhague. Okrem Ras Alhague sú v tomto súhvezdí ešte štyri hviezdy, ktoré majú jasnosť väčšiu ako tretiu magnitúdu. Jednou z nich je aj beta, Cebalrai, čo znamená „pastiersky pes“. V západnej časti súhvezdia sa nachádzajú blízko seba dve hviezdy: Výrazne červená delta nazývaná Yed Prior („prvá hviezda ruky“) a trochu pod ňou biela epsilon Yed Posterior („posledná hviezda ruky“). Lambda Ophiuchi sa nazýva Marfik („lakeť“). Hviezda éta s menom Sabik („predchádzajúca“) je dvojhviezda. V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko ľahko rozlíšiteľných dvojhviezd: 67 Ophiuchi, 70 Ophiuchi a ró Ophiuchi. Zároveň sa ako ró Ophiuchi označuje aj mohutný komplex medzihviezdnej hmoty rozprestierajúci sa od hviezdy ró Ophiuchi až k hviezde Antares. Ďalším objektom je nevýrazná hviezda G1 699, ktorá dostala názov Barnardova hviezda, prezývaná aj „Barnardova šípka“. Táto červená hviezdička jasná 9,6 magnitúdy sa však preslávila hneď dvoma vecami: Je to náš druhý najbližší hviezdny systém hneď po alfa Centauri a zároveň je to hviezda s najväčším vlastným pohybom na oblohe. V roku 1604 vzplanula v južnej časti Hadonosa supernova, ktorá bola jasnejšia než Jupiter. Nazýva sa Keplerova supernova, podľa slávneho hvezdára na dvore Rudolfa II. Kepler ju ale neobjavil, iba popísal.

[úprava] Objekty

Hadonos leží na Mliečnej ceste a je to oblasť veľmi bohatá na hviezdy. Cbsahuje aj veľké množstvo objektov, medzi ktoré patria otvorené a guľové hviezdokopy a tiež hmloviny. Súhvezdie je známe najmä veľkým množstvom guľových hviezdokôp. Tých jasnejších je okolo dvadsať, Messierov katalóg ich zahŕňa sedem: M9, M10, M12, M14, M19, M62 a M107.Najľahšie pozorovateľné sú M10 a M12. Jasnou, tentoraz otvorenou hviezdokopou je IC 4665 v blízkosti hviezdy beta Cebalrai. V Hadonosovi sa nachádza taktiež tmavý mrak, ktorý je známy ako Barnard 68. Táto zóna, zdanlivo bez hviezd sa považuje za pravdepodobné miesto vzniku hviezd. Tento nepriehľadný a hustý mrak prachu je tzv. „Bokova globula“ a blokuje svetlo hviezd nachádzajúcich sa za ním. V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko planetárnych hmlovín. Jediná z nich, ktorú môžeme ešte ako-tak pozorovať aj menším amatérskym ďalekohľadom je NGC 6309 (rektascenzia = 17h 14,1´, deklinácia = -12° 55´) a pripomína slabšiu verziu hmloviny Prstenec v Lýre. Tie ďalšie vyzerajú krásne najmä na fotografiách z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Najznámejšia z nich je Motýlia hmlovina (NGC 2346). Už v 18. storočí objavil anglický astronóm nemeckého pôvodu William Herschel nádhernú planetárnu hmlovinu NGC 6369, keď skúmal ďalekohľadom súhvezdie Hadonos. Prstencová hmlovina je pomerne slabá a pravdepodobne aj preto dostala populárny názov Dušička.

[úprava] Poloha

Hadonos je síce veľké, ale dosť problematické súhvezdie na nájdenie. Leží totiž v oblasti bohatej na hviezdy, pričom samotné hviezdy jeho obrazca nie sú nijako výrazne jasné. Hviezdu Ras Alhague môžeme ľahko identifikovať, lebo sa nachádza blízko hviezdy Ras Algethi zo súhvezdia Herkules. Celé súhvezdie sa rozprestiera kolmo dole pod Herkulom. Z východu i zo západu ho ohraničuje súhvezdie Had. Ešte východnejšie od Hada sa nachádza Orol a zdruhej strany, západne od Hadonosa a Hada nájdeme Váhy. Najjužnejšou základnou hviezdou obrazca je pomerne jasná éta Ophiuchi (Sabik), ktorá tvorý veľký rovnostranný trojuholník s hviezdami Vega a Arktúr. Priamo pod Hadonosom sa zase rozprestiera výrazné súhvezdie Škorpión. Hadonosom prechádza svetový rovník.

Astronómia | Súhvezdia Zvieratníka | Astrológia uprav