Rudolf Jašík
Z Wikipédie
| Rudolf Jašík | |
|---|---|
| slovenský prozaik, básnik a publicista | |
| Narodenie | 2. december 1919 Turzovka, Slovensko |
| Úmrtie | 30. júl 1960 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Rudolf Jašík (* 2. december 1919, Turzovka – † 30. júl 1960, Bratislava) bol slovenský prozaik, básnik a publicista.
[úprava] Životopis
Narodil sa v rodine kysuckého mäsiara, ktorý sa v roku 1924 vybral do Kanady za prácou. Vychovávala ho stará mama. Vzdelanie začal získavať na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Nakoľko doma nebolo dosť peňazí, odišiel v roku 1935 vyučiť sa do Baťových závodov v Zlíne. Po štúdiu pokračoval vo vzdelávaní popri zamestnaní na obchodnej škole. Po nezhodách ho v roku 1938 prepustili zo zamestnania a tiež vylúčili zo školy. Vrátil sa na Kysuce a žil v Turzovke.
Za ilegálne šírenie letákov ho v roku 1940 uväznili na 5 mesiacov. Po prepustení narukoval k delostreleckému pluku v Ružomberku a aktívne bojoval na ukrajinskom fronte, kde ho odsúdili za sabotáž, dostal však amnestiu. Pokúsil sa o prechod k sovietskemu vojsku (do sovietskeho zajatia), no napokon sa chorý vrátil a čoskoro na to ho odvelili na Kaukaz. Za protivojnové a protifašistické názory ho degradovali a odsúdili do vojenského väzenia, až bol v roku 1944 prepustený z armády a pridal sa k partizánom. Po vojne pracoval v Baťovanoch (dnešné Partizánske) v závodnom časopise Slobodná práca. Angažoval sa tiež politicky, stal sa členom KSČ, neskôr bol členom národného výboru a tajomníkom výboru Národnej fronty v Partizánskom. Spolupracoval tiež s denníkom Pravda a redigoval Hlas nitrianskeho kraja. V rokoch 1949 – 1952 bol v Baťových závodoch vedúcim kultúrno-propagačného oddelenia a v rokoch 1952 – 1955 pracoval na krajskom národnom výbore v Nitre ako inšpektor pre múzeá a pamiatky, od roku 1955 bol predsedom Krajského výboru zväzu zamestnancov štátnych orgánov v Nitre. Zomrel veľmi nečakane vo veku necelých 40 rokov po operácii žalúdka. Pochovaný je v Partizánskom.
[úprava] Tvorba
Svoju literárnu kariéru začal v roku 1940, najskôr ako básnik radiaci sa medzi nadrealistov, neskôr začal písať poviedky. Prvé literárne pokusy ostávali často len v rukopisnej podobe a neskôr ich veľa sám zničil. Jeho diela odrážali politické a umelecké názory, ale tiež jeho cit pre vzťah človeka k prírode a emocionálne vnímanie mladosti. Prvé uverejnil v Slobodnej práci v roku 1945. V baladických príbehoch zachytil život kysuckého ľudu (Na brehu priezračnej rieky) i protifašistický odboj (Námestie svätej Alžbety, nedokončená trilogia Mŕtvi nespievajú). Rozvíjal umelecké postupy lyrizovanej prózy, ktoré podtrhujú baladické ladenie a osudovosť príbehov (novely Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy).
[úprava] Dielo
- 1956 – Na brehu priezračnej rieky, baladický, sociálny román o osude proletárov a biede kysuckých dedín
- 1958 – Námestie svätej Alžbety, román z vojnového obdobia
- 1961 – Mŕtvi nespievajú, trilógia, ktorú však už nestihol dokončiť, zavŕšenie jeho tvorby s témou protifašistického odboja
- 1961 – Čierne a biele kruhy, zbierka noviel o sociálnych a ľudských problémoch Kysučanov (vyšlo posmrtne)
- 1961 – Povesť o bielych kameňoch, torzo básnickej novely, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (vyšlo posmrtne)
- 1966 – Ponurý most, výber z jeho rannej tvorby publikovanej väčšinou časopisecky (vyšlo posmrtne)
- Ypsilon, rukopisná básnická zbierka
- Dve rieky, rukopisná básnická zbierka
- Moje mesto, rukopisná básnická zbierka
- Laktibrada, román z vojnového obdobia, z ktorého za zachovalo len desať kapitol
- Biely chlieb (pôvodný názov Kamenný dom), román z dedinského prostredia, z ktorého sa zachovala len časť, ktorá bola uverejnená v časopise
