Kláštor pod Znievom

Z Wikipédie

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Žilinský
Okres:	Martin
Región:	Turiec
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	500 m n.m.
Rozloha:	39,029 km²
Počet obyvateľov:	1481 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	38 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1113
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	512354
EČV:	MT
PSČ:	038 43
Telefónna predvoľba:	0 43
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	M.Čulena 181
Web:	www.obecklastor.sk
E-mail:	obecklastor@obecklastor.sk
Telefón:	043/493 31 00
Fax:	043/493 31 00
Politika
Starosta:	Ing.Vladimír Šišan
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Kláštor pod Znievom je obec na Slovensku v okrese Martin.

[úprava] Rodáci

Alexander Moyzes - skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života.

Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Zniev je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13.-teho storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci.

Ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií bolo v roku 1869 v Kláštore pod Znievom založené katolícke patronátne gymnázium. V čase existencie gymnázia sa Kláštor pod Znievom stal národno-buditeľským centrom Turca.

V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.

Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Matej Korauš. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.

„Tri gymnáziá slovenské ... založené vlasteneckými milodarmi slovenského obyvateľstva boli zrušené jedno po druhom. Boli to jediné školy, v ktorých slovenská mládež mohla dosiahnuť vzdelanie materinskou rečou.“ napísali 9.2.1985 na stránkach République française.

Slovenské patronátne gymnáziá zohrali v dejinách slovenského národa a školstva významnú a nezastupiteľnú úlohu.

[úprava] Zdroje

http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/9731/

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Martin (2+41)

31.12.2003

História:

Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Zniev, pôvodne Turčianskym hradom je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113, v ktore sa osada nazávala „Villa sancti Ypoliti“. Hrad postavlil zoborskí benediktíni v polovici 12. storočia. Veľký význam nadobudol v období tatárskeho vpádu a v polovici 13. storočia sa stal centrom výkonu kráľovskej moci. V rokoch 1242 - 1249 bol sídlom kráľa Bela IV., ktorý úradné listiny datoval „apud castrum Turuz“.

Bello IV. zakladá v rámci zvolenskej veľzupy turčianske prepošstvo, ktoré okrem výnosu zo svojich tunajších osád ( Kláštor, Lazany, Slovany, Valča, Ležiachov ) dostáva Liptovské Sliače, Šaľu nad Váhom s prievozom a zvolenskú Sielnicu. Súčasne vzniká turčiansky konvent a hodnoverné miesto - locus credibilis - s funkciou verejného notárstva a pozemkovej knihy. V polovici 13. storočia dostáva Kláštor od kráľa prvé mestské právo v Turci.

Na obnovu Turca, zničeného Tatármi, povoláva Belo IV. do Znieva premonštrátov. Nastáva obdobie hospodárskeho rozmachu oblasti. Roku 1578 tu vzniká prvá botanická záhrada liečivých rastlín v Európe na výrobu liekov ( ako základ neskoršieho olejkárstva a šafraníctva ). Budujú sa rybníky a roku 1656 bola postavená papiereň.

S hospodárskym rozmachom súvisí i rozvoj školstva. Vzniká staviteľská škola a dielňa, ktorá stavia kostoly ( Necpaly, Mošovce, Turany, Vrútky, Martin ). Kláštorná stredná škola poskytovala vyššie vzdelanie a položila základy Trnavskej univerzity. Rudolf II. roku 1586 pri tunajšej rezidencii zakladá vysokú školu teologickú, ktorá však nebola dobudovaná a po preložení do Trnavy sa stala súčasťou Trnavskej univerzity. Mária Terézia roku 1774 pripojila k Trnavskej univerzite aj pôvodné majetky v Kláštore.

Búrlivé časy reformácie a protireformácie vyústili v Kláštore do vzbury občanov proti zemepánovi a po jej potlačení v roku 1666 boli predstavitelia obce sťatí. Po tejto tragickej udalosti Zniev stratil svoje mestské práva.

Rozvoj olejkárstva a šafraníctva, zameraného najmä na Poľsko, Rusko a Ukrajinu, podnietil hospodársky rozkvet mestečka. Zároveň rozširoval vzdelanie, upevňoval národné povedomie a vzbudzoval všeslovanskú vzájomnosť.

V druhej polovici 19. storočia sa stáva zo Znieva jedno z centier slovenského národného hnutia. Zniev sa stáva sídlom okresných úradov. Ako jediná v Uhorsku vzniká tu umelecko-rezbárska škola.

Memorandum slovenského národa, prijaté na pamätnom Memorandovom zhromaždení 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine otvorilo najkrajšie obdobie novodobých dejín Kláštora. Vytvorili sa podmienky pre otvorenie jedného z troch prvých slovenských gymnázií v monarchii. Na jeho čelo sa postavil vynikajúci pedagóg a národovec Martin Čulen, ktorý z ústavu vybudoval prvé reálne gymnázium v Uhorsku. Ako protiváhu gymnáziu, vedenému v národnom slovenskom duchu zriadila v Kláštore vláda maďarizačný učiteľský ústav, ktorý po zrušení gymnázia bol premiestnený do Turčianstkych Teplíc.

Po vzniku ČSR bol Kláštor zbavený okresných úradov. Roku 1919 začalo znievske gymnázium opäť svoju činnosť. Do roku 1959, keď bolo podľa nariadení vyšších orgánov preložené do Turičianskych Teplíc, vychovalo silný vzdelanostný potenciál slovenskej inteligencie.

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../k/l/%C3%A1/Kl%C3%A1%C5%A1tor_pod_Znievom_9a82.html"

Kategórie: Slovenské geografické výhonky | Turiec (región) | Obce na Slovensku