Pol Pot

Z Wikipédie

Pol Pot, vlastným menom Saloth Sar (* marec 1925 Prek Sbauv, Francúzská Indočína, neskôr oficiálne udávaný 19. máj toho istého roku – † 15. apríl 1998 Anlong Veng, Kambodža) bol vodca Červených Kmérov (komunistická strana Kambodže) a premiér Kambodže (1976 - 1979). Počas jeho vlády boli zabité viac než 2 milióny Kambodžanov. Pol Pot sa radí vedľa Adolfa Hitlera a Jozefa V. Stalina medzi najkrutejších diktátorov 20. storočia.

Obsah 1 Štúdium 2 Návrat do Kambodže 3 Povstanie 4 Partizánske obdobie 5 Smrť

[úprava] Štúdium

Jeho otec bol bohatý vidiecky sedliak. V roku 1934 bol Pol Pot poslaný do Phnompenhu na tradičný pobyt v kláštore, v rokoch 1935 – 1943 chodil na francúzsky vedenú školu École Miche v Phnompenhu, v rokoch 1943 – 1947 nižšiu strednú školu Collége Preah Sihanouk v Kompongchame, v rokoch 1947 – 1948 na Lycée Sisowath v Phnompenhu (tu prepadol) a v rokoch 1948 – 1949 na Technickú školu v Phnompenhu. Tu zložil záverečné skúšky a obdržal štipendium, aby mohol v štúdiu pokračovať vo Francúzsku.

V Paríži žil v rokoch 1949 – 1952 a študoval na École Francaise de radio-électricité, nedokončil ju, ztratil štipendium a musel se vrátiť do Kambodže. Omnoho viac než štúdium ho v Paríži zaujala politika. Najprv bol Pol Pot len vlastencom, ktorý hľadal cesty, ako svoju zem zbaviť francúzskych kolonialistov, potom sa však pridal ku komunistom. Stal se členom Marxistického krúžku, ktorý v Paríži založili kambodžskí študenti a ktorý viedol Ieng Sary, a pravdepodobne i členom Francúzskej komunistickej strany.

[úprava] Návrat do Kambodže

Po návrate do vlasti v januári 1953 čoskoro odišiel do východného pohraničia ku komunistickým povstalcom z Viet Minhu, v nasledujúcom roku sa vrátil do Phnompenhu, kde sa naplno oddal práci v protokomunistickej Ľudovej revolučnej strane Kambodže (LRSK). Na živobytie si vyrábal ako učiteľ dejepisu a francúzskej literatúry na súkromnej škole. V LRSK patril k tvrdému jadru, ktoré sa usilovalo vytvoriť v Kambodži naozajstnú komunistickú stranu.

To sa stalo v roku 1960, keď bola založená Komunistická strana Kampučie (KSK). Pre kambodžských komunistov sa začal používať názov Červení Kméri. Kvôli pre stranu charakteristickému prílišnému utajovaniu bol až do roku 1978 názov tajený i pred radovými členmi a hovorilo sa o nej len ako o Organizácii (Angkar). Pol Pot s stal členom ÚV KSK a v roku 1962 aj jej vodcom.

V roku 1963 Pol Pot a vedenie KSK opustili Phnompenh a odišli do džungle na východe krajiny. Na prelome rokov 1964/1965 Pol Pot navštívil Hanoj a Peking. Vietnamci ho sklamali, lebo ho nahovárali, aby skončil s násilným odbojom proti princovi Norodomovi Sihanukovi, ktorý bol ich spojencom. Zato v Číne sa Pol Pot stretol s dobrým prijatím a odtiaľ sa Červení Kméri pripojili k Číne.

[úprava] Povstanie

V roku 1968 Červení Khmerovia zahájili povstanie, ku ktorému sa v roku 1970 pridal i Norodom Sihanuk, zvrhnutý Lon Nolovým pučom. Po päťročnej občanskej vojne Červení Khmerovi Lon Nola porazili, 17. apríla 1975 obsadili Phnompenh a nastolili v Kambodži najhoršiu hrôzovládu, akú dejiny poznali.

Ihneď po víťazstve začali Červení Khmeri zavádzať do života svoju ideológiu zloženú z pokazeného marxizmu-leninizmu (Pol Pot ani žiadny z jeho druhov neboli s marxizmom príliš oboznámení, vyberali si z neho, čo sa im hodilo, a ostatné ignorovali), Kropotkinovho anarchizmu a vypätého kambodžského nacionalismu. Ich cieľom bolo previesť Kambodžu z feudalizmu rovno do komunizmu. Predovšetkým šlo o likvidáciu miest, ktoré Pol Pot pokladal za nenapraviteľné semeništia kapitalizmu. Všetky mestá v Kambodži – teraz premenovanej na Demokratickú Kampučiu – boli vysídlené (Phnompenh hneď 17. apríla 1975) a obyvatelia presťahovaní na vidiek, často len do džungle, aby sa tu „prevychovávali“ prácou. Pol Pot a vedenie štátu sídlili vo vyľudnenom Phnompenhu.

Boli zrušené peniaze a zakázaný obchod. Život a oblečenie Kambodžanov boli plne unifikované: každý mal mať rovnaké (len pár základných vecí) a musel byť oblečený rovnako (do čiernej rovnšaty). Ľudia boli rozdelení do družstiev a celé dni museli drieť na poliach. Rybolov a zbieranie plodov spadnutých zo stromov boli zakázané ako kontrarevolučná činnosť. Manželskí partneri boli ľuďom pridelovaní a páry sa mohli stýkať len vo vymedzených časoch za účelom plodenia detí. Tie potom boli rodičom odoberané a vychovávané Angkarom. Miesto „JA“ sa muselo hovoriť „MY“, deti svojich rodičov nazývali „strýko“ a „teta“, zatiaľ čo ostatných dospelých „otec“ alebo „matka“. Národnostné menšiny (Vietnamci, Čamovia a Čínania) boli tvrdo perzekvovaní a museli sa vzdať všetkého, čo ich odlišovalo od ostatných Kambodžanov.

V rokoch 1976 – 1978 boli v KSK uskutočnené krvavé čistky. Ich symbolom sa stalo väzenie a mučiareň Tuol Sleng v Phnompenhe (dnes je tam múzeum genocídy). Čistky zlikvidovali stranícku hierarchiu vo veľkej časti krajiny. Čistka v roku 1978, pri ktorej vypuklo na východe zeme povstanie, stála život 100 000 – 250 000 ľudí.

Od roku 1975 dochádzalo k pohraničným stretom s Vietnamom, vzťahy medzi oboma krajinami sa neustále zhoršovali, až sa Vietnam rozhodol zaútočiť ako prvý. Na prelome rokov 1978 a 1979 Vietnamci vpadli do Kambodže a režim Červených Kmérov zvrhli.

[úprava] Partizánske obdobie

Červených Kmérov sa však úplne zlikvidovať nepodarilo, prešli totiž k partizánskej vojne. Od roku 1979 až do svojej smrti žil Pol Pot sčasti v Thajsku, sčasti na západe Kambodže pri thajských hraniciach, ktoré Červení Kméri ovládali. Aby Červení Kméri znovu získali podporu obyvateľstva, urobili ďalekosiahlu prestavbu ideológie aj hnutia. Od požiadavky komunistickej revolúcie bolo upustené a v roku 1981 bola rozpustená KSK.

V roku 1982 sa Červení Kmérovia proti Vietnamcami dosadenej vláde opäť spojili so Sihanukom. Prebiehala znovu občianska vojna, v ktorej sa Červeným Kmérom už nepodarilo zmocniť vlády, ale ani vládnemu vojsku sa nepodarilo ich zlikvidovať. Vojne urobila prietrž Parížska dohoda, podpísaná 23. októbra 1991.

Ani potom sa Červení Kméri nevzdali ozbrojeného odporu, a v roku 1993 bojkotovali voľby. To sa ukázalo ako veľká chyba, hutie začalo stagnovať a aj jeho členovia začali pociťovať únavu z nekonečných bojov. V roku 1996 Pol Pota opustilo niekoľko najvyšších funkcionárov vrátane Ieng Saryho a 4 000 mužov, čo bola polovica vojska.

[úprava] Smrť

V roku 1997 nechal Pol Pot zavraždiť veliteľa vojska Červených Kmérov Son Sena, ktorého podozrieval zo zrady. Následne na to bol Červenými Kmérmi, ktorí sa obávali ďalších čistiek, zvrhnutý a odsúdený k doživotnému domácemu väzeniu. V ňom 15. apríla 1998 zomrel. V nasledujúcom roku bol vládnymi jednotkami zlikvidovaný aj zbytok Červených Kmérov.

Bilancia Pol Potových obetí z rokov 1975 – 1979 kolíše medzi 250 000 – 3 000 000, pričom Kambodža mala celkom 7 000 000 obyvateľov. Len menšina obetí bola popravená, väčšina zomrela od hladu, na choroby a vyčerpanie. Tretina až polovica všetkého obyvateľstva Kambodže za vlády Červených Kmérov ochorela alebo hladovela, prípadne oboje.

Pol Pot bol dvakrát ženatý: s Khieu Ponnary (1956) a s Meas (1985), s ktorou mal dcéru Sithu.