Pohyb (fyzika)
Z Wikipédie
Vo fyzike pohyb je neustála zmena polohy telesa v priestore vzhľadom k času a voči referenčnému bodu (tým je často sám pozorovateľ). Táto zmena polohy je zaznamenávaná pozorovateľom v jeho vzťažnej sústave (teda vlatne z jeho „uhlu pohľadu“).
Do začiatku 20. storočia sa pohyby skúmali pomocou Newtonových pohybových zákonov, ktoré sú základom pre klasickú mechaniku. Získané výsledky veľmi dobre súhlasili s experimentmi až do doby, kým fyzici neboli schopný merať a skúmať aj fyzikálne fenomény , ktoré sa uskutočňovali pri veľmi vysokých rýchlostiach blížiacich sa k rýchlosti svetla.
Albert Einstein a jeho Špeciálna teória relativity pomohli pochopiť a popísať pohyby okolo nás oveľa presnejšie.
Obsah |
[úprava] Rozdelenie pohybov
- podľa povahy rýchlosti pohybu
- rovnomerný
- nerovnomerný
- podľa trajektórie pohybu
- priamočiary
- krivočiary (špeciálny prípad: pohyb po kružnici)
- otáčavý pohyb
[úprava] Najjednoduchšie pohyby
[úprava] Priamočiary pohyb
- je taký pohyb, pri ktorom sa nemení smer rýchlosti hmotného bodu. Trajektóriou je priamka (časť priamky).
-
Všeobecný priamočiary pohyb základná jednotka Rýchlosť m.s-1 Dráha m Zrýchlenie m.s-2
[úprava] Pohyb po kružnici
- je pohyb hmotného bodu, ktorého trajektóriou je kružnica (časť kružnice).
-
Všeobecný pohyb po kružnici základná jednotka Uhlová rýchlosť rad.s-1 Uhlová dráha rad Uhlové zrýchlenie rad.s-2
[úprava] Otáčavý pohyb
O otáčavom pohybe hovoríme pri tuhom telese, ktoré sa otáča okolo danej osi otáčania danou uhlovou rýchlosťou ω. Vtedy majú jednotlivé jeho body rôznu veľkosť rýchlosti, ktorá je daná ich vzdialenosťou od osi otáčania R a vzťahom v = ωR. Energia otáčavého pohybu je daná vzťahom E = Iω2 / 2, kde I je moment zotrvačnosti daného telesa vzhľadom na danú os otáčania.
[úprava] Skladanie pohybov
Pre skladanie pohybov platí princíp nezávislosti pohybov, tzn. ak vykonáva teleso dva alebo viac pohybov súčasne, jeho poloha za čas t je taká, ako keby konal tieto pohyby postupne, v ľubovoľnom poradí, každý za čas t.