Milan Hodža

Z Wikipédie

Milan Hodža
Predseda vlády a úradujúci prezident Československej republiky
Narodenie	1. február, 1878 Sučany, Slovensko
Úmrtie	27. jún, 1944 Clearwater, USA
Politická strana	Republikánska strana zemedělského a malorolníckeho ľudu, (agrárna strana)

Milan Hodža (* 1. február 1878, Sučany – † 27. jún 1944, Clearwater USA) bol slovenský politik, štátnik a publicista, prvý slovenský predseda vlády Česko-Slovenska.

Obsah 1 Životopis 1.1 pred 1918 1.2 1918-1938 1.3 po 1938 2 Názory a myšlienky 3 Dielo 4 Osobnosti o Hodžovi 5 Externé odkazy 6 Literatúra

[úprava] Životopis

[úprava] pred 1918

Milan Hodža sa narodil v Sučanoch a dostal výborné vzdelanie, právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti rečí (ovládal sedem jazykov - maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochorvátsky, poľský), talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom. Bolo tomu tak najmä v žurnalistike a v politike.

Ešte za Rakúsko-Uhorska pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a tiež v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. V roku 1905 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za volebný obvod v kulpínskej Báčke (dnešné Srbsko, časť Vojvodina). Mal kontakty aj na panovnícky dvor, osobitne na následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, (bol mu poradcom v tzv. belvederskej dielni, ktorá plánovala prestavbu monarchie na federálne spojené štáty stredoeurópske, kde by všetky národy mali svoju vlastnú autonómiu a zároveň by sa podieľali na vládnutí v ríši) i posledného cisára Karola. Za Rakúsko-Uhorska pôsobil v rámci Slovenskej národnej strany, neskôr sa usiloval o vytvorenie agrárnej strany, ale začala sa I. svetová vojna a tento zámer sa mu splniť nepodarilo. Po zhodnotení nemožnosti zreformovania monarchie prispel roku 1918 k spísaniu tzv. Martinskej deklarácie, ktorá presadzovala spojenie Slovenska a Česka v česko-slovenskom štáte. Po vzniku ČSR patril k politickým špičkám Slovenska, tiež ako vedúci činiteľ agrárnej strany na Slovensku.

[úprava] 1918-1938

Bol poslancom Národného zhromaždenia po celú existenciu prvej ČSR aj ministrom viacerých rezortov v mnohých vládach, keď postupne viedol ministerstvá:

• minister unifikácie zákonov (1919-1920)
• minister poľnohospodárstva (1922-1925)
• minister školstva (1926-1929)
• minister poľnohospodárstva (1932-1934)
• ministerský predseda (1935-1938), od 18. decembra 1935 do 29. februára 1936 bol aj krátkodobo minister zahraničných vecí

Ako sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ rozpoznal (ako jeden z mála) veľké nebezbečenstvá, ktoré vtedy tiahli Európou - ako z ruského boľševizmu, tak aj z nemeckého národného socializmu. Odmietal sa orientovať na ktorúkoľvek z týchto strán a vyzýval na „hrádzu“ a obranu voči nim vo forme užšej spolupráce krajín strednej Európy. Najskôr to bola tzv. Malá dohoda, potom roku 1936 Dunajský plán, pre ktorý sa neskôr ujal názov Hodžov plán. Išlo o utvorenie homogénneho hospodárskeho priestoru v strednej Európe odstránením colných bariér a zriadením zóny voľného obchodu („od Gdanska po Solún“). Takisto kládol dôležitosť na to, aby sa týchto iniciatív držalo Česko-Slovensko - z dôvodu svojej tradície demokracie, občianskych slobôd a hospodárskeho pokroku (…ak sa "nebudeme usilovať o strednú Európu, tak to urobí so svojimi protektormi Maďarsko. Nie je nám ľahostajné, či strednú Európu sformuje naša priemyselná a poľnohospodárska demokracia a či maďarský aristokratizmus“). Jeho plány nakoniec stroskotali - z veľkej časti kvôli preváženiu partikulárnych záujmov a revanšistických ambícií (napríklad zámer anulovať Trianon) nad naozajstnými národnými záujmami národov strednej Európy.

Vrcholom jeho politického pôsobenia bol post ministerského predsedu ČSR v rokoch 1935 až 1938. Treba uviesť, že ako predseda vlády mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom. A tieto spory pokračovali aj po rozbití ČSR.

[úprava] po 1938

M. Hodža v jeseni 1938 opustil Česko-Slovensko a usadil sa najskôr vo Francúzsku (istý čas strávil po vyčerpávajúcich hektických dňoch na liečení vo Švajčiarsku). Keď v novembri 1939 vznikla v Paríži Slovenská národná rada, ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja, jej predsedom sa stal Milan Hodža. Už v tom čase bol za obnovenie ČSR, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne, s výnimkou sfér zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne. E. Beneš sa postavil nielen proti M. Hodžovi, ale i proti parížskej SNR. Zo sporu o vedenie vyšiel víťazne Dr. E. Beneš.

Milan Hodža od roku 1941 pôsobil v USA. Aktivizoval sa v krajanských spolkoch. Načrtával projekt, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov. Táto konfederácia mala mať čo najtesnejšie styky s USA, keď správne predpokladal, že rozhodujúcou silou v tejto krutej vojne a po nej sa stane takto vojensky a priemyslovo mohutná veľmoc, ktorá bola naviac vzorom aj v uplatňovaní demokracie. Milan Hodža bol aj novinár.

Jeho články a polemiky vyšli knižne v 7 zväzkoch. No vydal aj iné knižné diela. Jeho Federation in Central Europe (Londýn r. 1942) bolo roku 1997 vydané v slovenskom jazyku, preklad edične pripravil historik Pavol Lukáč (Federácia v strednej Európe).

Dr. Milan Hodža zomrel 27. júna 1944 v Clearwater v USA, pochovaný bol na českom cintoríne v Chicagu. Pohrebnú reč mu vtedy predniesol minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk. Je nositeľom najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska. Jeho pozostatky boli 27. júna 2002 prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine.

[úprava] Názory a myšlienky

Hodža konštatoval: „Súčinnosť Slovákov, Srbov a Rumunov v Uhorsku… reprezentovala jediný skutočne demokratický prejav...“ O Malej dohode uviedol, že „bola jedinou šťastnou, pretože historicky zavŕšenou formou povojnovej kooperácie v strednej Európe“. Zaoberal sa tiež zmyslom slovanskej politiky, charakterizoval ju tak, že u stredoeurópskych Slovanov národná myšlienka vyjadrovala zároveň zápas o ľudskú dôstojnosť. Slovanom priznával organizačnú úlohu v medzinárodnej spolupráci. Pripomenul, že „slovanská civilizácia pramenila a orientovala sa na také ideály, ako sú humanitná demokracia, sloboda jednotlivca a národa a sloboda myslenia a vyznania.“ Nabádal: „Nebojme sa ťažkostí v slovanskej spolupráci.“

Pozoruhodná je Hodžova zmienka o návšteve Jána Kollára u Goetheho: Kollár priniesol Goethemu ukážky slovenského folklóru a „Goethe sa poklonil pred tým, čo predstavovalo slovenské ľudové umenie“. S uznaním sa tu Hodža vyslovuje o Martinskej deklarácii z 30. októbra 1918. Projekt slovanskej spolupráce v strednej Európe však Hodža rozšíril na priestor od Gdanska po Solún resp. po Ankaru. Pri koncipovaní vlastnej práce o federácii využil svoje rozsiahle vzdelanie a skúsenosti. Jej rozsiahlu časť predstavujú historické prehľady. Nasleduje vlastný projekt usporiadania federácie (prezident, kancelár, ministri, Kongres, občianstvo atď.), ako aj úvahy o česko-slovenskej demokracii. „Stredoeurópska federácia musí byť baštou národnej a sociálnej bezpečnosti svojich národov“, uviedol Hodža.

Milan Hodža o strednej Európe: „Európska bezpečnosť nemôže stavať iba na západnej demokracii. Jej stavba si vyžaduje ďalšiu spoľahlivú oporu. Je ňou stredná Európa. To isté je i v záujme európskej demokracie. Okrem Západu musí mať silnú podporu aj v strednej Európe. A preto spriaznenosť ak nie totožnosť demokratických ideálov a inštitúcií západnej a stredoeurópskej demokracie poskytuje uspokojujúce vyhliadky.“(Federácia v strednej Európe)

Pozoruhodné sú jeho úvahy o roľníckom stave ako základni demokracie, korigujúcej bezuzdnú hospodársku súťaž. O slovenskom národnom hnutí napísal: „...najmä od roku 1846 vytvorili predstavitelia slovenského národa ako prví v starom Uhorsku reálny náčrt národného programu...“ Otázku národa nechápal izolovane: „Každý národ, veľký či malý, musí prežiť a prežije len vtedy, keď prispeje primeranou časťou k spoločným morálnym a materiálnym hodnotám ľudstva. Schopný národ vyniká až v medzinárodnej súťaži, ale aby mohol vynikať, musí mať morálnu oporu...“

[úprava] Dielo

Hodžovo dielo medzinárodného významu Federácia v strednej Európe (prvýkrát vydané v Londýne r. 1942) vyšlo v slovenčine až teraz. Okrem spomenutého jadra - vlastného diela o federácii, kniha obsahuje prednášky Československo a stredná Európa, Moderný nacionalizmus, memorandum Európa na križovatke ciest a súbor statí pod názvom O regionálnom federalizme. Knihu zostavil a úvod k nej napísal znalec Hodžovho diela, mladý historik a politológ Pavol Lukáč, ktorý radí Hodžu k osobnostiam európskej politiky a uvádza, že „Hodža bazíruje práve na demokratickom charaktere nacionalizmu malých národov a upozorňuje, že bez demokratického charakteru je nacionalizmus ohrozením medzinárodných vzťahov“. Hodžovo presvedčenie pritom možno dať do súvislostí s tradíciami starého Martina, kde pojem občianskej a národnej slobody tvoril integrálnu jednotu.

V praktickom programe stredoeurópskej spolupráce Hodža vychádzal zo skúseností pri spolupráci nemaďarských národností v starom Uhorsku, ktorá pokračovala po 1. svetovej vojne na pôde Malej dohody, česko-slovensko--juhoslovansko--rumuskej aliancie.

[úprava] Osobnosti o Hodžovi

R. W. Seton-Watson, britský historik: „(M. Hodža) sa vymanil skôr než ktokoľvek iný z provincionálneho nazerania a hľadel na slovenský problém v celom jeho rozsahu ako na dôležitú súčasť celej európskej situácie.“

De Witt C. Poole, významný americký diplomat a spolupracovník M. Hodžu počas II. svetovej vojny: „Milan Hodža, svojím medzinárodnopolitickým konceptom nepatrí len Slovákom a Čechom. Jeho osoba predstavuje dosiaľ najväčšiu účasť na výstavbe zjednotenej Európy. Hodža patrí teda celej Európe.“

John Foster Dulles, jeden z najvýznamnejších amerických ministrov zahraničných vecí v XX. storočí: „Bol to štátnik, ktorý svojím praktickým chápaním nezávislosti národov predbehol svoju dobu. Dnes si ho s úctou pripomíname pre jeho konštruktívny podiel na zjednotení Európy a medzinárodnom porozumení. Kiež by jeho predstava zjednotenia suverénnych a rovnoprávnych národov vo voľnom združení v záujme vzájomnej bezpečnosti a väčšej prosperity pretrvávala, aby mohla inšpirovať ľudí vyznávajúcich slobodu na oboch stranách železnej opony.“

R. N. Coudenhove-Kalergi, zakladateľ paneurópskeho hnutia a jeden z prvých iniciátorov európskeho zjednotenia k šesťdesiatinám M. Hodžu: „Hodža je zároveň dobrým Slovákom, Čechoslovákom, Stredoeurópanom, Paneurópanom a kozmopolitom. Jeho obraz sveta sa tvorí v sústredených kruhoch, ktoré sa navzájom dopĺňajú, namiesto toho, aby boli vo vzájomných rozporoch. Tak je Slovák Hodža dnes česko-slovenským ministerským predsedom a priekopníkom paneurópskeho agrárneho hnutia a osobnosťou svetového vzdelania.“

[úprava] Externé odkazy

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
• Milan Hodža Iný zdroj
• Pavol Lukáč o Hodžovi
• Úvaha o Hodžovom odkaze

[úprava] Literatúra

• Štátnik a národohospodár Milan Hodža 1878 – 1944, Samuel Cambel, Veda, Bratislava, 2001, ISBN 80-224-0669-4