Mária Rázusová-Martáková
Z Wikipédie
| Mária Rázusová-Martáková | |
|---|---|
| slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka | |
| Narodenie | 28. jún 1905 Vrbica, Slovensko |
| Úmrtie | 5. august 1964 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Mária Rázusová-Martáková (pseudonymy Ivo Medin, Teta Mariena, Moro a i.) (* 28. jún 1905, Vrbica - † 5. august 1964, Bratislava) bola slovenská poetka, dramatička a prekladateľka, sestra slovenského spisovateľa Martina Rázusa.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodila sa rodine roľníka a garbiara, vzdelanie získavala vo Vrbici, Liptovskom Mikuláši a v učiteľskom ústave v Prešove. Pracovala ako učiteľka v Dolnom Srní, Bratislave a Martine, no v roku 1939 musela učiteľské povolanie zanechať pre pretrvávajúci reumatizmus a obmedzenú pohyblivosť. Miesto toho začala redigovať Dobré slovo a po vojne i časopis pre deti Slniečko. Po roku 1948 odišla na invalidný dôchodok a venovala sa literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci. V roku 1961 sa s manželom presťahovala do Bratislavy. V roku 1964 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je v Liptovskom Mikuláši.
[úprava] Tvorba
Literárne sa začala prejavovať už počas štúdia v učiteľskom ústave. Svoje prvé diela uverejňovala najmä časopisecky. Venovala sa tvorbe pre deti a mládež, no najmä poézii. Okrem vlastnej poézie a prózy pre deti i pre dospelých sa venovala tiež prekladom z francúzštiny a ruštiny, pričom jej preklady zohrali významnú úlohu v dejinách slovenského prekladu. Venovala sa tiež publicistike - príležitostne uverejňovala v časopisoch portréty spisovateľov (Svetozár Hurban Vajanský, Alexander Sergejevič Puškin, Ivan Andrejevič Krylov a i.), ale tiež články o jazyku. Jej vyjadrovanie je veľmi prosté, úprimné a vo svojich dielach vyjadruje svoj vlastný postoj k životu, pričom svoje videnie sveta dokázala opísať veľmi sugestívne.
[úprava] Dielo
[úprava] Poézia pre deti
- 1932 - Pestré kvety, zbierka básní
- 1932 - Tri rozprávky z neba
- 1934 - Hore grúňom-dolu grúňom, zbierka básní
- 1935 - Hrdinovia (2. vydanie vyšlo pod názvom Stála bitka, stála… )
- 1939 - Od jari do zimy, zbierka básní
- 1946 - Na veselej posiedke, povedačky a vyčítanky
- 1948 - Plamienočka
- 1950 - Zverinček, veršovaná rozprávka
- 1953 - Zatúlané húsa, veršovaná rozprávka
- 1953 - Farebná záhradka, veršovaná rozprávka
- 1953 - Pieseň o Váhu, poéma
- 1956 - Zvieratká deťom
- 1959 - Hop, hop na koníčku
- 1959 - Lietajúci kvet, kniha veršov
[úprava] Próza pre deti
- 1940 - V rozprávkovom svete
- 1954 - Prvý venček
- 1955 - Rozprávky o Jánošíkovi, spracovanie ľudových motívov
- 1956 - Chlapčekovo leto, príbeh vychádzajúci zo spomienok na detstvo jej manžela
- 1957 - Druhý venček
- 1961 - O medovníkovom domčeku
- 1962 - Junácka pasovačka
[úprava] Hry pre deti
[úprava] Ľudová slovesnosť
- 1945 - Tri zakliate kniežatá
- 1954 - Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
- 1956 - Hoja, Ďunďa, hoja
- 1957 - Ako šlo vajce na vandrovku
- 1957 - Kozliatka
- 1960 - Starý Bodrík a vlk
- 1968 - Koza odratá a jež
[úprava] Výbery z tvorby pre deti
- 1955 - Pod belasou oblohou
- 1965 - En-ten tulipán
- 1966 - Sedmikráska
- 1980 - Jarné vtáča, rozsiahly výber z poézie i prózy (pripravil Ondrej Sliacky)
[úprava] Tvorba pre dospelých
- 1941 - Jánošík, veršovaná dráma
- 1948 - Svetlo nad horami, zbierka lyrických básní
- 1956 - Vyznanie, zbierka lyrických básní
- 1957 - Pieseň o láske, zbierka lyrických básní (rukopis vznikol už v roku 1942)
[úprava] Preklady
- 1939 - Edmond Rostand - Cyrano z Bergeracu
- 1940 - Victor Hugo - Hernani
- 1953 - Nikolaj Alexejevič Nekrasov - poéma Komu sa v Rusku dobre žije
- Émil Verhaeren - Filip II.
- libreto Gounodovej opery Faust a Margareta
- Michail Jurievič Lermontov- Démon
- Alexandr Sergejevič Gribojedovov - Útrapy rozumu
- diela od Gogoľa, Saltykova-Ščedrina, Dostojevského, Gajdara, Čukovského...
