Victor Hugo
Z Wikipédie
Victor Hugo | |
---|---|
francúzsky básnik, prozaik, dramatik a politik | |
Narodenie | 26. február 1802 Besançon, Francúzsko |
Úmrtie | 22. máj 1885 Paríž, Francúzsko |
Pozri aj Biografický portál |
Victor Marie Hugo (* 26. február 1802, Besançon – † 22. máj 1885, Paríž) bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec a politik, predstaviteľ romantizmu.
V roku 1837 bol vymenovaný za dôstojníka Čestnej légie.
Roku 1845 vstúpil do politiky a bol vymenovaný za paira, v pairovskej komore sa vyslovoval za návrat Ľudovíta Bonaparta, po zrušení pairstva (1848) úspešne kandidoval do ústavodarného zhromaždenia (na listine Constitutionelu) – sedel vpravo. Naľavo sa posadil až v októbri 1849. Vystupoval ako Bonapartov odporca a ako zastánca liberálneho socializmu.
Po štátnom prevrate (2.12.1851) ako odporca Ľudovíta Bonaparta odišiel do exilu, usadil sa v Bruseli, potom na ostrovoch Jersey a Guernsey. Do Paríža sa vrátil až v roku 1870.
Roku 1871 bol zvolený do bordeauxského Zhromaždenia, z ktorého veľmi skoro vystúpil.
Roku 1875 sa stal senátorským delegátom a onedlho na to senátorom. Roku 1881 bol znova zvolený ako senátorský delegát a roku 1882 sa opäť stal senátorom.
[úprava] Dielo
Vo svojom diele hľadá socialistickú morálku, ale skôr sa dostáva do pozície sociálneho humanistu. Často pracuje s pojmami ako spravodlivosť, ľudskosť, osud, láska, ktoré vníma a vykladá svojským spôsobom (dalo by sa povedať veľmi voľne). Často sa pokúša materializovať idee a vnucuje čitateľovi strach a úzkosť.
Divadelné hry:
- Cromwell (1827) – predhovor k tomuto dielu sa stal manifestom romantizmu
- Hernani (1830)
- Marion de Lorme (1831)
- Kráľ sa zabáva (1832)
- Lukrécia Borgia (1833)
- Mária Tudorová (1833)
- Angelo, tyran padovský (1835)
- Ruy Blas (1838)
- Kasteláni (1843)
Poézia:
- Ódy (1822)
- Nové ódy (1824)
- Ódy a balady (1826)
- východné spevy (1829)
- Jesenné lístie (1831)
- Spevy súmraku (1835)
- Vnútorné hlasy (1837)
- Lúče a tiene (1840)
- Tresty (1853) (Les Châtiments), satirická zbierka s častými útokmi na Napoleona III. (predtým vyšla ako pamflet v próze pod názvom Napoleon Malý).
- Kontemplácie (1856)
- Legendy vekov (1859, 1877, 1883)- tri série epiky; pokúsil sa popísať vývoj ľudstva k slobode, prejavuje sa tu jeho viera v technický pokrok a možnosti človeka.
- Piesne ulíc a lesov (1865)
- Strašný rok (1872)
- Umenie byť starým otcom (1877)
- Zvrchovaný súcit (1879)
- Chmúrne roky 1852 - 1870 (1880)
- Štyri prúdy ducha (1881)
- Koniec Satana (1886)
Romány:
- Bug Jargal (1826)
- Posledný deň odsúdenca (1829)
- Chrám Matky božej v Paríži (1831)
- Bedári (1865?)
- Robotníci mora (1866) - román pojednávajúci o námorníkoch a rybároch
- Človek, ktorý sa smeje (1869)
- Deväťdesiat tri (1874) – román opisujúci jakobínske obdobie Francúzskej revolúcie (rok 1793).
[úprava] Externé odkazy