Kromaňonec

Z Wikipédie

Kromaňonec alebo kromaňonský človek alebo cromagnonský človek je vedecky nepresné označenie pre mladopaleolitického Homo sapiens. O kromaňoncoch hovoríme cca. od 35 000 BP (najstaršie nálezy) do cca. 10 000 BP. V druhej polovici 20. storočia (kedy aj neandertálcov považovali za poddruh Homo sapiens) niektorí bádatelia kromaňoncov „vedecky“ označovali ako človek predveký, čiže po latinsky Homo sapiens (sapiens) fossilis, Neoanthropus fosssilis či Homo sapiens diluvialis.

[úprava] Typový nález

Názov kromaňonec je utvorený podľa náleziska Crô-Magnon v južnom Francúzsku, kde roku 1868 objavili lebky a časti kostier 5 jednotlivcov stratigraficky patriacich do würmu III. Najznámejšia z nich je kostra približne 45-ročného muža, tzv. „starca z Cro-Magnonu“, ktorá slúži ako typový jedinec kromaňonca. Lebka tohto typového jedinca sa vyznačuje nízkymi a hranatými očnicami, prítomnosťou fossa canina, vysokým čelom, vysokým a úzkym hruškovitým otvorom (apertura piriformis), vyčnievajúcim bradovým výbežkom (bradový hrboľ) a kapacitou prevyšujúcou 1600 cm3 (táto mozgová kapacita spadá do variačnej širky moderného človeka). Postava tohto jedinca bola vysoká, nie taká robustná ako postava neandertálca, tvár nízka a široká s úzkym nosom.

[úprava] Charakteristika

Z pohľadu Európy išlo o prvých európskych predstaviteľov Homo sapiens. Boli to súčasníci dožívajúcich neskorých neandertálcov.

O telesných znakoch jednak pozri vyššie, jednak možno všeobecne povedať, že sa kromaňonci vyznačovali niektorými archaickými znakmi, napr.:

• značne robustné kostí
• mohutnejšie obočné oblúky
• väčšie predné zuby

Základnými znakmi sa však nelíšil od súčasného typu človeka (človeka cca. po roku 10 000 BP).

[úprava] Osídlenie a spôsob života

Kromaňonec osídlil obývateľnú časť Zeme od polárneho pásma po tropické pásmo, bol lovcom, žil v tlupách, býval v jaskyniach, pod skalnými prevismi a v primitívnych chatrčiach, vyrábal dokonale opracované nástroje z kostí, parohoviny a kameňa, staval obydlia, založil paleolitické umenie (sošky zvierat a žien (venuše), nástenné maľby, rytiny v jaskyniach). To je tiež dokladom kultového života kromaňonca.

V hroboch sa často našli kostry v skrcenej polohe zasypané červenou hlinkou a nástroje kultúr szeletienu, gravettienu, aurignacienu, magdalenienu, pavlovienu.

Náleziská sú v Európe, Ázii, Afrike. Nálezy z oblastí mimo Cro-Magnonu a okolia sú často veľmi odlišné, čiže kromaňonec vykazoval značnú variabilititu.

Najznámejšie nálezy z Európy (podľa štátov):

• Francúzsko: Chancelade, Combe Capelle, Abri Pataud, La Cottes Vienne, Les Roches, Les Rois.
• Taliansko: Grimaldi (Grotte des Enfants).
• Nemecko: Oberkassel, Sande, Brühl, Binshof.
• SNŠ: Afontova Gora, Sungir, Kostenki.
• Česko:
  • Čechy (32 000 - 30 000 rokov BP): Praha - Sv. Prokop, Koněprusy - Zlatý Kůň, Podbaba
  • Morava: Mladeč (cca 32 000 - 30 000 rokov BP), Dolní Věstonice (29 000 - 26 000 rokov BP), Předmostí (26 000 rokov BP), Brno (cca 35 000 - 30 000 rokov BP), Pavlov (25 000 rokov BP).