Kastrum
Z Wikipédie
Kastrum (po latinsky castrum) bol starorímsky vojenský tábor pre jednu alebo aj viac légií (asi pre 10 000 ľudí).
Pred neskororímskym obdobím malo štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys (s pomerom strán 2:3) so zaoblenými nárožiami, obkolesoval ho val s palisádou, od 2. storočia hradba s priekopou. Podľa tradičnej rímskej schémy osi pôdorysu tvorili dve hlavné cesty: prétorská cesta (via praetoria, decumanus) a hlavná cesta (via principalis, cardo), ktoré spájali každá dve protiľahlé brány. Veliteľský dom (praetorium) a fórum stáli väčšinou na ich priesečníku. Treťou častou cestou bola via decumana. Okrem vojenských kasární patrili k samozrejmej výbave kastelov aj kúpele, sýpka (horeum) alebo pekáreň na chlieb. Pred hradbami bolo často pozdĺž príjazdovej cesty civilné sídlisko canabae (predchodca stredovekého predmestia - burgum)
Mnohé dnešné mestá sú založené na pôdorysoch pôvodných rímskych kastier. (Timgat v Alžírsku, Aosta, Lyon, Paríž, Bonn, Kolín nad Rýnom, Viedeň, Regensburg, Budapešť, v Anglicku skoro všetky mestá, ktorých názov končí na -chester a -cester)
 |
Tento článok súvisiaci s architektúrou je príliš krátky (tzv. „výhonok“). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku „úprava“ (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
