Holokaust

Z Wikipédie

deportácia Židov do Chelmna

Holokaust (gréc. holokauston – zápalná obeť alebo celopal, náboženská obeť, ktorá sa celá spáli) je označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, ktoré vykonávali nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Vo vzťahu k vyvražďovaniu Židov sa používa tiež hebrejský termín šoa (hebrejsky השואה ha-šoa; zničenie, záhuba).

Autorom termínu holocaust je nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie Wiesel (* 1928), ktorý ho použil vo svojom románe Noc (La Nuit, 1958). Slovo šoa, uvedené do spojenia s vyhladzovaním Židov Claudom Lanzmannom v dokumente Shoah (1985) nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť.

Hlavnou obeťou holokaustu boli Židia prostredníctvom „konečného riešenia židovskej otázky“ (nem. Endlösung der Judenfrage). Holokaustom boli postihnutí taktiež príslušníci niektorých slovanských národov a Rómovia. Terčom likvidácie sa stali taktiež homosexuáli a ľudia s telesným či duševným postihnutím a politickí odporcovia nacizmu z radov komunistov, anarchistov a demokratov. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 až 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Židov.

[úprava] Koncentračné tábory

Koncentračné a vyhladzovacie tábory

Najúčinnejším a najhroznejším prostriedkom nemeckého holokaustu boli vyhladzovacie tábory, kde sa hromadne popravovalo zastrelením, obesením a jedovatým plynom. Spočiatku v plynových vozoch, neskôr v plynových komorách, ktoré boli postavené tak, aby pripomínali obyčajné umyvárne. Mŕtvoly boli hromadne spaľované v krematóriách.

Po prepadnutí Sovietskeho zväzu 22. júna 1941 nechal Adolf Hitler na území Poľska zriadiť šesť vyhladzovacích táborov:

Chełmno (Kulmhof) (8. december 1941 – 17. január 1945, približne 340 000 obetí)
Osvienčim (Auschwitz, Oświęcim) – Pôvodný tábor bol zriadený na mieste opustených kasární v apríli 1940, existoval do januára 1945, veliteľom bol Rudolf Höß. Neskôr v roku 1941 sa rozšíril o KL Auschwitz II – Birkenau v neďalekej Brezinke a v roku 1942 následoval KL Auschwitz III v Monowiciach. Počet obetí je odhadovaný na 1 000 000 až 1 500 000. Tábory v Osvienčime a Brezinke sú dnes prístupné verejnosti.
Majdanok (júl 1941 – júl 1944, 300 000–350 000 obetí)
Bełżec (marec 1942 – jún 1943, 436 000 obetí)
Sobibór (máj 1942 – október 1943, 260 000 obetí)
Treblinka (júl 1942 – október 1943, najmenej 700 000 obetí, možno však až okolo 1 000 000)

Vyhladzovacie tábory prežilo 8 103 väzňov.

[úprava] Vnímanie holokaustu

Štandardné interpretácie holokaustu stoja na 2 tézach:

Holokaust je ojedinelá historická udalosť. Opačné tvrdenie je „nemorálna ekvivalencia“.
Holokaust je vyvrcholenie večnej iracionálnej nenávisti gójov (vyznávačov iných vyznaní) k Židom.

[úprava] Spochybňovanie a popieranie holokaustu

Holokaust je často terčom spochybňovania, predovšetkým z radov kritikov štátu Izrael a neonacisticky a antisemitsky zameraných ľudí. V mnohých štátoch sveta je toto hlásanie teórie tzv. Osvienčimskej lži hodnotené ako trestný čin. Historický revizionizmus sa snaží spochybňovať holokaust vedeckými metódami.

Konštruktér Fred A. Leuchter vo svojom posudku tvrdí, že udávané počty popravených pomocou Zyklonu B sú príliš vysoké a technicky nezvládnuteľné. Táto správa bola už niekoľkokrát vedecky vyvrátená. Kritici jej taktiež vyčítajú, že bola vypracovaná na objednávku iného revizionistu – Ernsta Zündela (zaplatil za ňu 35 000 USD). Germar Rudolf (toho času väznený v USA, zatykač je neho vydaný aj v Spojenom kráľovstve a Nemecku) na to predkladá výsledky svojich analýz, podľa ktorých vzorky odobraté z údajných popravných priestorov neobsahujú kyanid a odvodzuje z toho, že vyhladzovanie Židov Zyklonom B nikdy neprebehlo. Jeho práca bola odmietnutá.

20. februára 2006 bol vo Viedni odsúdený britský kontroverzný historik David Irving za popieranie holokaustu na tri roky väzenia.