Demokracia
Z Wikipédie
| Politický portál
|
| Politické ideológie |
| zoradené abecedne |
|---|
|
Anarchizmus, Egalitarizmus |
| {{{1}}} |
| {{Šablóna:{{{1}}}}} |
| uprav box |
Demokracia ( po grécky δημοκρατíα = vláda ľudu > z gréckeho δημος (demos)=ľud + κρατειν (kratein)= vládnuť) je:
- a) forma politického zriadenia, v ktorom je zdrojom všetkej moci ľud. Vo všeobecnej forme demokracie sa menšina v rámci daných politických organizačných štruktúr podriaďuje rozhodnutiam väčšiny a táto väčšina je zároveň zaviazaná k rešpektovaniu neodobrateľných práv menšiny. V dnešnej dobe je demokracia všeobecne považovaná za „najmenej zlý“ (Churchill) model vlády.
- b) historicky politické zriadenie v starovekom Grécku v väčšine jeho mestských štátov, najmä v Aténach v 6. - 4. storočí pred Kr. majúce isté charakteristiky a)
- c) V širšom slova zmysle termín demokracia označuje aj súbor názorov a postojov jednotlivca k okolnému svetu, ku spoločnosti, v súlade s a).
Obsah |
[úprava] Znaky demokracie
- uznanie zásady, že sa menšina podriaďuje väčšine so súčasnou ochranou istých práva menšín (ich tradičných občianskych práv) a umožnenie ich integrácie (zapojenie do väčšinovej spoločnosti),
- silná ochrana práv jednotlivcov (všetkých)
- všeobecné a rovné zaistenie tradičných ľudských práv,
- deľba moci: na legislatívu (zákonodarstvo), exekutívu (výkonnú moc) a justíciu (súdnictvo), byť v kontinentálnom modele nie je exekutíva od legislatívy oddelená, pretože je jej podriadená. To neplatí v USA, kde je plná deľba moci. Justícia ale musí byť od exekutívy oddelená – byť na nej nezávislá. Exekutíva je zaviazaná zodpovednosťou k ľudu – buď priamo (v systéme plnej deľby moci), alebo nepriamo – cez zákonodarný zbor.
- právny štát: spravodlivé (legitímne) zákony a účinné presadzovanie ich dodržovania,
- transparentnosť: priehľadnosť rozhodovania, prehľadné financovanie, účinný verejný dozor nad štátna mocou a použitím jej zverených prostriedkov,
- účinná a informovaná verejná diskusia – k nej patrí nielen slobodná a nezávislé médiá, ale aj jej kultúra,
- rovnosť šancí každého, bez ohľadu na jeho pôvod (napríklad rovný prístup ku vzdelanie, právna ochrana férových podmienok v podnikaní) a
- zaistenie sociálnych podmienok pre dôstojný život všetkých.
[úprava] Druhy demokracie
Existujú dva základné druhy demokratického systému:
- priama demokracia – ľud rozhoduje o politických otázkach priamo, tzv. referendom, pre ich zástupcov záväzným (napr. Švajčiarsko). Súčasťou právnej úpravy referenda je tiež ľudová iniciatíva – právo predložiť do referenda záväzný návrh, ktorý má stanovený počet podpisov (napr. 100 000 na spolkovej úrovni Švajčiarska, v kantónoch a obciach je počet podpisov nižší, primerane k počtu občanov).
- reprezentatívna (tiež nepriama, zastupiteľská) – ľud si volí svojich zástupcov, ktorí potom v jeho mene rozhodujú (prevažná väčšina demokratických krajín, napr. Česká republika). V reprezentatívnych demokraciách je najvyšším zastupiteľským orgánom parlament - hovorí sa potom teda o parlamentnej demokracii.
[úprava] História
Prvá známa demokracia, antická, vznikla v gréckych mestských štátoch (najmä v Aténach) a trvala približne 100 rokov – od polovice piateho do polovice štvrtého storočia pred naším letopočtom. Vzťahovala sa iba na slobodných mužov, ktorí mali občianstvo mestského štátu. Občianske práva sa nevzťahovali na časť slobodných mužov, na ženy, prisťahovalcov, cudzincov a na otrokov. Z pôvodne priamej antickej demokracie sa postupom času vo väčších gréckych mestských štátoch (najmä v Aténách) vyvinula demokracia zastupiteľská. Tá sa potom uplatnila aj v politickom systéme rímskej republiky.
[úprava] Ďalšie použitie termínu demokracia
Podľa formy politického rozhodovania je možné demokraciu ďalej rozdeliť na:
- väčšinová (majoritná) demokracia - v praxi používa niektoré mechanizmy priamej demokracie za účelom presadenia väčšinového rozhodnutia ľudu
- pluralitná (konsenzuálna) demokracia - politické rozhodovanie je výsledkom sporu a dohody zúčastnených skupín či jednotlivcov, podiel na rozhodovaní majú aj nepriamo zúčastnené záujmové a nátlakové hnutia
- konsociačná demokracia - cez zásadnú nejednotnosť a nemožnosť efektívneho použitia predošlých spôsobov je rozhodovanie uskutočňované cez dohodu úzkych a uzatvorených záujmových skupín
Slovo demokracia majú v názve niektoré politické myšlienkové smery:
- kresťanská demokracia (reprezentovaná ľudovými stranami) je konzervatívny prúd pravého stredu, ktorý vychádza z tradičných kresťanských, najmä katolíckych hodnôt, ako je napr. umiernená a sociálna trhová ekonomika.
- sociálna demokracia je ľavicový politický smer presadzujúci sociálny štát, v ktorom sú trhové mechanizmy podriadené štátnej sociálnej politickej koncepcii. (Sociálna demokracia je tradičné označenie demokratických ľavicových strán v germánskych krajinách; v románskych krajinách sa im naopak zvyčajne hovorí socialistické.)
Sociálna demokracia čiastočne vychádzajú z ideí utopického socializmu presadzuje priemyslovú (výrobnú) demokraciu, v ktorej sa robotníci podieľajú na riadenie podnikov, prostriedkom k tomuto je stav, keď zamestnanci sú zároveň akcionári svojho zamestnávateľa. Príklady možno nájsť vo Francúzsku, USA a Spojenom kráľovstve.
Po roku 1945 bol v niektorých komunistických režimoch, najmä vo východnej Európe, používaný termín ľudová demokracia, ktorý mal podľa marxizmu-leninizmu označiť vzťahy medzi revolučným prevzatím moci a vybudovaním „socializmu“, keď ešte boli zachované niektoré „predrevolučné“ mechanizmy.
Vo štátoch, kde sa establishment stotožňoval s demokratickými princípmi len formálne, je možné hovoriť o autoritatívnej (riadenej) demokracii. Pri formálnom rešpektovaní najmä, alebo iba, zásady slobodných či poloslobodných volieb sú potlačené niektoré ľudské práva, alebo ich väčšina, a skutočnú moc má vláda silnej ruky. Často je nemožné takúto „demokraciu“ odlišovať od diktatúry. Príkladom sú niektoré juhoamerické a africké krajiny v 2. polovici 20. storočie. K autoritatívnej demokracii malo blízko aj česko-slovenská druhá republika, Miloševičova Juhoslávia, v súčastnosti napríklad Lukašenkovo Bielorusko.
[úprava] Rôzne interpretácie pojmu
Na Západe sa zväšsa pod pojmom demokracia rozumie liberálna demokracia. Niekedy je potrebné oddeliť demokraciu (ako spôsob vlády) od slobody (ako spôsob myslenia). Niektorí autori, napríklad Fareed Zakaria zdôrazňujú, že demokracia je veľmi rozšírený spôsob vlády, nie vždy ale prináša aj slobodu. Upozorňuje napríklad na to, že niektoré vlády sú demokraticky zvolené, ale nedodržiavajú napríklad práva menšín (najmä nacionalistické štáty). Takéto demokracie nazýva „tyraniou väčšiny“ (ochlokracia).
