Egon Hostovský

Z Wikipédie

Egon Hostovský (* 23. apríl 1908 – † 7. máj 1973), bol český spisovateľ.

Vyštudoval gymnázium v Náchode (1927), potom začal študovať filozofiu v Prahe, roku 1929 prešiel na univerzitu do Viedne, ale štúdium čoskoro zanechal.

Roku 1930 sa vrátil do Prahy, kde pracoval v niekoľkých nakladateľstvách ako nakladateľský redaktor.

V roku 1937 sa Hostovský stal úradníkom česko-slovenského ministerstva zahraničia, roku 1939 pracovne odcestoval do Bruselu, odkiaľ po okupácii Česko-Slovenska (15. marca 1939) emigroval do Paríža, po jejho dobytí do Portugalska a roku 1941 do USA, kde bol zamestnaný v New Yorku na česko-slovenskom konzuláte.

Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Česko-Slovenska, kde znova pracoval na ministerstve zahraničia.

Roku 1948 odišiel do Dánska, potom do Nórska a nakoniec do USA, kde pracoval najprv ako učiteľ češtiny, neskôr ako novinár a redaktor rádia Slobodná Európa.

[úprava] Dielo

Jeho tvorba je ovplyvnená jeho židovským pôvodom a dvojitou emigráciou. Jeho hrdinovia zápasia so zlom, sú vinou politického vývoja nútení odísť z vlasti, hľadajú stratené istoty a korene.
Tvorbu pred prvou emigráciou ovplyvnil expresionizmus.

Zavřené dveře – 1926
Stezka podél cesty – 1928, psychologický román
Gheto v nich – 1928, príbeh židovského chlapca, ktorý vyrastá vedľa svojho zlomeného otca. Chlapec sa mu márne snaží pomôcť prekonať osamelosť.
Danajský dar – 1930, história troch súrodencov, ktorým vo vojne zomrela matka a otec sa vrátil ako alkoholik.
Případ profesora Kornera – 1932, opisuje profesora s komplexom menejcennosti, ktorý sa snaží prekonať voľbou priateľov a manželky, vyhľadáva silnejšie osobnosti. Jeho snaha stroskotá a on podľahne ešte väčším depresiám
Černá tlupa – 1933, konfrontácia sna a skutočnosti, detstva a dospelosti. Mladý hrdina prenáša svoje rozprávkové predstavy do vojnového sveta. Postupne okolo seba sústredí skupinu podobne zmýšľajúcich ľudí.
Žhář – 1935
Listy z vyhnanství – 1941
Sedmkrát v hlavní úloze – 1942, román
Úkryt – 1943
Cizinec hledá byt – 1947
Nezvěstný – 1951, v tomto románe sa objaví, vo vtedajšej dobe populárny, špionážny motív. Hlavný hrdina je špiónom v Prahe, po roku 1948
Půlnoční pacient – 1954, hrdinom je psychiater, ktorý lieči špióna prichádzajúceho vždy o polnoci.
Dobročinný večírek – 1957, pár európskych emigrantov sa pokúsi zblížiť sa. Pokus stroskotá, pretože nie sú schopní porozumieť jeden druhému. Večierok končí vraždou a krádežou peňazí, ktoré boli vybrané na dobročinné účely.
Obecné spiknutí – 1961, kniha je čiastočne autobiografická. Hrdinom je spisovateľ pochádzajúci od Náchoda, ktorý sa pri oslave svojich narodenín v New Yorku, vracia do (kraja) svojej mladosti.
Literární dobrodružství českého spisovatele v cizině – 1966
Tři noci, 1964, román
Epidemie, 1972, novela
Osvoboditel se vrací, 1972, divadelná hra