Disk z Faistu
Z Wikipédie
Disk z Faistu je hlinený disk s priemerom 16 cm so špirálovite umiestneným hierglyfickým textom po oboch stranách. Objavil ho začiatkom 20. stor. L. Pernierom vo Faiste na Kréte.
Je to Talianskej archeologickej spoločnosti v meste Faistos; výkopy tam robila v rovnakom čase ako Evans v Knosse. Ide o malú na prvý pohľad nenápadnú hlinenú kruhovú platňu. Na oboch stranách je pokrytá hieroglyfmi, ktoré boli do vlhkej hliny odtlačené pečaťou.
Disk z Faistu je najstaršie známe svedectvo vytlačeného písma na svete, textu pozostávajúceho z nepretržitého sledu znakov. Znalci skúmajúci toto písmo predpokladajú, že každý zo štyridsiatich piatich znakov na disku - ľudské postavy, zvieratá a náradia - predstavuje jednu slabiku. Archeológovia teda mali v rukách staré minojské písmo, no nedarilo sa im ho rozlúštiť. Stroskotalo na tom viac ako päťdesiat pokusov. Jedni pokladali disk z Faistu za kalendár, iní dokonca za odkaz Marťanov a ďalší v ňom videli správu z cesty minojského misionára, ktorý navštívil Nomádov na severoafrickom pobreží.
|
|
Aj laik pri pozornom skúmaní vidí, že disk treba čítať z vonkajšieho okraja smerom dnu. Znaky vytlačené bližšie k stredu sú niekedy vyrazené cez znaky na okraji. Ale aký význam skrýva toto písmo, aké posolstvo obsahuje? Už v čase vzniku disku šlo zrejme o zastarané písmo, pretože sa našli hlinené tabuľky z rovnakej doby s rozvinutejším, tzv. lineárnym písmom A. Možno kňazi zaznamenali na disk „svätým“ archaickým písmom nejakú čarovnú formulku alebo tajné náboženské vedomosti. Bádatelia predpokladali, že by mohlo ísť o kultový hymnus, pretože sa dá rozpoznať rytmické usporiadanie symbolov a opakovanie určitých kombinácií znakov.
[úprava] Tekst
(A1)       |
(A2)   |
(A3)    |
(A4)  |
(A5)   |
(A6)  |
(A7)   |
(A8)  [.] |
(A9)    |
(A10)   |
(A11) |
(A12)    |
(A13)   |
(A14)   |
(A15)  |
(A16) |
(A17)   |
(A18) |
(A19) |
(A20) |
| (A21) |
(A22) |
(A23)  |
(A24)  |
| (A25) |
(A26) |
(A27) |
(A28)  |
| (A29) |
(A30) |
(A31) |
|
(B1)  |
(B2) |
(B3)  |
(B4) |
(B5)  |
(B6)   |
(B7) |
(B8)  |
(B9)  |
(B10) |
(B11)  |
(B12) |
| (B13) |
(B14) |
(B15) |
(B16) |
(B17)  |
(B18) |
(B19) |
(B20) |
| (B21) |
(B22) |
(B23) |
(B24) |
| (B25) |
(B26) |
(B27)  |
(B28) |
| (B29) |
(B30) |
[úprava] Aartunov preklad
Nórsky jazykovedec Kjell Aartun roku 1991 po dlhoročnom štúdiu navrhol nové riešenie. Znaky vykladá ako semitské písmo. Semiti sa nazývajú národy východného a južného Orientu, ktorí sa v bronzovej dobe usídlili až v Etiópii a Hornom Egypte. Odtiaľ vraj pred 4500 rokmi prišli na Krétu. Na základe porovnávania s inými starosemitskými písomnými pamiatkami sa Aartun nazdáva, že sa mu podarilo rozlúštiť text na disku, ktorý bol nájdený v paláci Faistos.: „Chcem ovlažiť, pluh, tvoje pole. Chcem ovlažiť, radlica, tvoju oráčinu.“ Podľa Aartuna týmito slovami vyzýva žena muža k pohlavnému aktu; podľa neho ide v týchto štyridsiatich piatich veršoch o rituál zbavenia panenstva. Každý rok na jar sa pohlavne zrelé dievčatá vo veľkom počte zúčastňovali vo Faiste na iniciačnom rituáli, kde obetovali svoje panenstvo božstvu a stali sa ženami. Disk bol podľa tohto výkladu akýmsi spevníkom (a návodom) pre kňazov. Hromadné deflorácie vykonávané kňazmi ako súčasť rituálu plodnosti sa vraj vyskytovali aj v Babylone. Návrh Kjella Aartuna na výklad textu má svoj zmysel a vo vedeckých kruhoch sa stretol s ojedinelým súhlasom.
Lineárne písmo A na hlinených tabuľkách z archívov, ktoré sa Evansovi nepodarilo rozlúštiť, je podľa Kjella Aartuna zjednodušená každodenná verzia kultovo-náboženských hieroglyfov z tohto disku, ktorá slúžila na zaznamenávanie údajov z oblasti správy a zákonodarstva.
[úprava] Externé odkazy
- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
