Copán

Z Wikipédie

Copán bol - po Dzibilchaltúne a Tikale – tretím najväčším mayským mestom v klasickom období (pozri Dejiny Mayov). Nachádza sa na brehu rovnomennej rieky Copán (ktorá je prítokom rieky Motagua) v severozápadnom Hondurase v nížinatej oblasti (600 m n.m.). Je to najvyššie a zároveň najjužnejšie položené mesto z klasického mayského obdobia. Tesne po roku 800 tu žilo asi 18 000 – 20 000 obyvateľov.

[úprava] Charakteristika

Mesto sa skladá z hlavnej skupiny budov (0,22 km²) a asi 16 pridružených podskupín budov (niekedy vzdialených až 26 km).

Hlavná skupina obsahuje:

• Akropolu : komplex pyramíd, chrámov, terás, obsahuje napr.:
  • Chrám 26 z roku 756, ku ktorému (a zároveň k celej akropole) vedie známe 11 m široké tzv. Hieroglyfické schodisko (738-755) je nádherne na všetkých zachovaných 63 schodoch vyzdobené 1260 hieroglyfickými symbolmi. Je to okrem 4 mayských kódexov najdlhší zachovaný mayský písomný dokument. Opisuje dejiny Copánu od roku 426 do roku 738.
  • Chrám 22 z roku 771, ktorý je zasvätený planéte Venuši
  • Chrám 11 z roku 756, ktorý má vlysy nádherných reliéfov ľudských postáv a mytologických bytostí.
  • iné budovy
• 5 priľahlých nádvorí:
  • hlavný dvor: z troch strán je obklopený kamennými múrmi, v strede je obetná pyramída obklopená preslávenými stélami zo svetlozeleného trachytu s basreliéfnym spracovaním
  • stredný dvor: priestor s loptovým ihriskom, ktorého súčasná podoba bola posledným stavebným projektom vládcu Waxaklajuuna Ubaaha K'awila, a ktoré je jedno z najlepšie zachovaných v Mezoamerike
  • dvor Hieroglyfického schodiska: priestor medzi loptovým ihriskom a Hieroglyfickým schodiskom
  • východné nádvorie: so slávnym Jaguárím schodiskom s humoristickými fugúrkami jaguárov
  • západné nádvorie

Copán bol strediskom vedy, najmä astronómie a matematiky. Copánski astronómovia vypočítali najpresnejšie dĺžku slnečného roka zo všetkých Mayov, ďalej ekliptické periódy a objavili novú metódu výpočtu lunárnach mesiacov.

Pri jednej stéle z roku 782 sa našli dve malé zlaté figúrky, ktoré patria k ojedinelým nálezom zo zlata z klasického obdobia Mayov.

Copán je jedna z najdlhšie a najlepšie preskúmaných mayských lokalít.

[úprava] Dejiny

Údolie Copánu je osídlené od 13. stor. pred Kr. Mesto Copán začalo ako malá poľnohospodárska osada okolo roku 1000 pred Kr. V roku 160 po Kr. bolo založené tzv. Copánske kráľovstvo.

Počas klasického obdobia sa Copán stal dôležitým mayským náleziskom. Medzi rokmi 426 a 820 tu vládla dynastia vládcu menom Yax-Kuk-Mo (426 – cca. 437 po Kr.), ktorá zahŕňala celkovo 16 vládcov. Počas vlády vládcu menom Waxaklajuun Ubaah K'awil (695-736 po Kr.) sa vyvinul štýl sôch, ktorého plasticita a živosť sú jedinečné. Väčšina dnes zachovaných stavieb pochádza z obdobia vlády posledných troch vládcov Copánu (738 – 822 po Kr.).

V roku 822 (z ktorého pochádza posledný datovaný monument z mesta) nastúpil na trón U-Kit-Tok a v priebehu 10 rokov sa ústredná vláda zrútila. Nastalo obdobie prudkého vyľudňovania, až kým do roku 1200 Mayovia oblasť úplne neopustili. Práve v Copáne sa v roku 1995 konali vykopávky zamerané na vyriešenie záhadného procesu vyľudňovania južných mayských nížin. Ukázali, že počet obyvateľov údolia Copánu sa medzi rokmi 700 a 850 každých 90 rokov zdvojnásoboval. 80% percent obyvateľov žilo v meste s hustotou obyvateľov v mestskom jadre až 8000 (!) osôb na km2. Celkovo takisto 80% obyvateľov údolia žilo v chatrčiach, čo názorne ukazuje neudržateľné sociálne pomery copánskeho „štátika“. Po roku 850 sa v priebehu niekoľkých desaťročí mesto a okolie vyľudnilo, kým vidiecka populácia vzrástla o 20%. Nakoniec do roku 1150 počet obyvateľov Copánu celkovo klesol o 75%.

Copán znovuobjavili John Loyd Stephens s maliarom Frederickom Catherwoodom v roku 1837 za pomoci miestnych obyvateľov. Catherwoodove ilustrácie potom lokalitu preslávili. Od začiatku 20. storočia sa konal celý rad vykopávok a reštauračných prác v centre Copánu, pri ktorých boli odkryté aj hroby viacerých bývalých vládcov, vrátane Yax Kuk Moa.