Tikal

Z Wikipédie

Tikal (súdobý názov znel Mutul) bolo - popri Dzibilchaltúne – najväčším mayským mestom v klasickom období (pozri Dejiny Mayov). Nachádza sa v guatemalskom regióne Petén pri prameňoch rieky Holmul.

[úprava] Charakteristika

Pozostáva z 9 oddelených skupín námestí a dvorov (akýchsi mestských buniek), často spojených vyvýšenými cestami. Celková plocha: 64 km², z toho jadro osídlenia 16 km², úplné jadro 2,5 km². V klasickom období tu žilo asi 50 000 ľudí, v úplnom jadre 10 000.

Hlavné štruktúry sú:

• 5 pyramídových chrámov (Pyramída I – V)
• 3 komplexy chrámov a palácov pre vrchnú vrstvu, nazývaných akropoly (severená, stredná a južná):
• loptové ihrisko
• 10 veľkých umelých a poloumelých nádrží na pitnú vodu
• Chrám nápisov (Tikal) (juhovýchodná časť)

Pod strednou akropolou sa našli zvyšky starých chrámov, stavieb a bohatých hrobiek. Na pyramíde I (45 m výška) stojí Chrám jaguára, na pyramíde II (42 m) Chrám masiek. Pyramída I a II spolu so severnou a strednou akropolou vytýčujú tzv. Veľké námestie/nádvorie (Great Plaza). Toto námestie sa stavalo 1000 rokov a potom sa ho ostatné „mestské bunky“ Tikalu snažili v miniaturizovanej podobe napodobniť (tzv. dvojpyramídy) – každých dvadsať rokov medzi rokmi 692 a 790 vzniklo nové nádvorie so stélami. Pyramída V spolu s južnou akropolou stoja trocha južnejšie od Veľkého námestia.

Najvyššia v Tikale aj v celých dejinách Mezoameriky je Pyramída IV vysoká 79 m (alebo 65 m), na ktorej stojí Chrám dvojhlavého hada.

[úprava] Dejiny

Miesto bolo osídlené asi od roku 800 pred Kr., prvá architektúra pochádza zo 4. stor. pred Kr. V neskorom predklasickom období (300 pred Kr. – 250 po Kr.) boli postavené hlavné pyramídy a chrámy. V roku 219 založil Yax Moch Xok tikalskú dynastiu. Do vyľudnenia mesta vládlo v meste celkovo 39 vládcov. Vo včasnom klasickom období bol Tikal dôležitým mestom v obchodnej sieti Teotihuacánu. Teotihuacán tu dokonca dosadil novú dynastiu.

Vrcholom lokality bola neskorá klasika, kedy Tikal ovládal veľkú časť južných nížin (tzv. Tikalské kráľovstvo). O vládu v Peténe bojoval s mestami ako Uaxactún, Naranjo, Caracol a Calakmul. V tomto období sa stavali veľké námestia, pyramídy, paláce a objavili sa mayské hieroglyfické a kalendárne nápisy, monumentálne sochy a podobne. Stély s dátumami sa stavali od roku 3. storočia (prvá známa 292) až do 9. storočia (869 posledný dátum z Tikalu). Stéla s vročením 292 sa považuje za najstaršiu datovanú mayskú pamiatku.

Umelecko-architektonický vrchol mesto dosiahlo medzi rokmi 600 a 800, potom prišiel úpadok – vyľudnenie a umelecká degenerácie. Tikal bol opustený v roku 899 (spolu s ostatnými mestami južných nížin).

Ako prvý európsky návštevník Tikal videl roku 1695 Avendaňo. Výskumy tu robila Pensylvánska univerzita v rokoch 1956 – 1971 pod vedením J. Dimicka a E. Schooka.