Človek rozumný
Z Wikipédie
Človek rozumný alebo neoantrop (po latinsky Homo sapiens; v druhej polovic 20. storočia označovaný ako Homo sapiens sapiens - po slovensky človek dnešného typu) je jediný recentný a zrejme najvyspelejší druh rodu človek.
Obsah |
[úprava] Taxonómia
Termín Homo sapiens zaviedol Linné na označenie človeka ako biologického druhu. Neskôr boli pod Homo sapiens zahrnutí ako poddruhy napr. aj Homo steinheimensis, Homo soloensis, Homo rhodesiensis a najmä neandertálci, preto sa druh delil na Homo sapiens sapiens (teda vlastný Homo sapiens), Homo sapiens steinheimensis, Homo sapiens soloensis, Homo sapiens rhodesiensis a Homo sapiens neanderthalensis. Od konca 20. storočia sa Homo steinheimensis atď. zaraďujú inak (napríklad neandertálci sa považujú za oddelený druh Homo neanderthalensis) a názov Homo sapiens sapiens sa teda zredukoval späť na pôvodný názov Homo sapiens.
Pre úplnosť však treba povedať, že niektorí bádatelia považujú Homo neandertalensis a Homo heidelbergensis za poddruhy Homo sapiens; ako príklad uvádzame známe delenie pre Afriku podľa Bräuera:
- archaický Homo sapiens (alebo vyspelý Homo erectus)
- 1.starší archaický Homo sapiens (=Homo heidelbergensis (z Afriky) [bez Homo helmei] = archaický Homo sapiens v užšom zmysle [bez Homo helmei]) = cca. pred 500 až 300 tisíc rokmi
- 2.novší archaický Homo sapiens (=Homo helmei) = cca. pred 300 až 100 tisíc rokmi
- 3.starší moderný Homo sapiens (= Homo sapiens (z Afriky) [bez Homo helmei]) = cca. pred 195 až 70 tisíc rokmi (najstarší nález je Omo 1 datovaný roku 2005 na 195 000 rokov, ďalší nález je starý „len“ 150 000 – 110 000 rokov)
- novší moderný Homo sapiens (=Homo sapiens)
Homo sapiens idaltu v predošlej schéme patrí buď do bodu 2. alebo bodu 3 (je starý 150 – 160 000 rokov)
Takisto treba poznamenať, že pojem Homo sapiens sapiens, ktorý -ako je hore uvedené - v starých klasifikáciách označuje celý dnešný pojem Homo sapiens (ako protiklad Homo sapiens neanderthalensis), sa dnes niekedy používa na označenie úplne poslednej fázy človeka rozumného, ktorá nasledovala po kromaňoncovi, teda začala asi pred 10000 rokmi.
[úprava] Delenie
Hlavné skupiny patriace do tohto druhu sú:
- †Homo sapiens idaltu (nález z roku 1997)
- časť †Homo helmei
- †Homo sapiens palestinus
- tzv. †kromaňonec (dnes = jednoducho mladopaleolitický Homo sapiens; v čase, keď sa neandertálci považovali za člena Homo sapiens, sa kromaňonci označovali ako Homo sapiens fossilis, prípadne Homo sapiens sapiens fossilis, Neoanthropus fosssilis, či Homo sapiens diluvialis, po slovensky človek predveký)
Človek rozumný vytvoril na Zemi tri ľudské rasy:
[úprava] Najstarší nález a vznik
Doteraz najstarší nález druhu človek rozumný (Homo sapiens) je tzv. Omo 1, ktorý našli v Etiópii pri rieke Omo a podľa nového datovania z roku 2005 je starý 195 000 rokov. V roku 1997 bol v lokalite Herto uskutočnený nález, ktorý bol roku 2003 pomenovaný Homo sapiens idaltu (doslova: človek rozumný starší). Je starý 150 000 – 160 000 rokov, a kým sa v roku 2005 neuskutočnilo spomenuté nové datovanie nálezu Omo 1, bol chvíľu považovaný za najstarší nález druhu Homo sapiens.
Homo sapiens sa podľa súčasného (2006) stavu výskumu vyvinul v Afrike z druhu Homo heidelbergensis (do konca 20. storočia zaraďovaného pod druh Homo erectus). V minulosti sa myslelo, že sa vyvinul z Homo neanderthalensis. V skutočnosti tieto dva druhy iba istý čas koexistovali a neandertálci potom (asi pred 29 000 rokmi) jednoducho vyhynuli. Pozri časopis Nature 2004
Pre úplnosť treba povedať, že existujú dve teórie o pôvode Homo sapiens, pričom druhá je medzičasom značne marginálna:
- Hypotéza afrického pôvodu (iné názvy: Hypotéza mitochondriálnej Evy, Noemovej archy, rajskej záhrady, Model „Von z Afriky“ (Out of Africa), Model vytlačenia, Teória monocentrizmu): Homo sapiens vznikol na jednom mieste, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta, pričom nahradil (príp. sa aj biologicky zmiešal s) vývojovo staršie druhy rodu Homo. Teória vychádza z výskumov mitochondriálnej DNA (mtDNA) (dedenej iba po materskej línii), ako aj nukleárnej DNA z chromozómu Y (dedenej iba po otcovskej línii). Tieto ukazujú, že Homo sapiens sa vyvinul (asi z druhu Homo heidelbergensis) v Afrike pred asi 100 000 - 200 000 rokmi z populácie, ktorej efektívna veľkosť neklesla pod 10 000 indivíduí. Problém tu je, že časové rozpätie tejto udalosti (tzv. molekulárne hodiny) kolíše v širokom rozpätí od 17 000 do 703 000 rokov pred dneškom, ďalej, že predpoklad veľkosti materskej populácie Homo sapiens je neoveriteľný, a napokon skutočnosť, že sa v posledných rokoch ukazuje, že mutácie mtDNA sú oveľa častejšie, ako sa doteraz predpokladalo, a frekvencia ich výskytu nie je konštantná.
- Model regionálnej kontinuity (iné názvy: Kandelábrový model, Teória polycentrizmu): Homo sapiens sa vyvinul zo svojich hominidných predchodcov (Homo neanderthalensis, Homo heidelbergensis, Homo ergaster alebo Homo erectus) v podstate na tých istých miestach, kde žijú aj dnes. Tejto hypotéze nahráva kontinuita anatomických znakov v mnohých oblastiach sveta s prítomnosťou niektorých neandertaloidných znakov u raných predstaviteľov Homo sapiens, ako aj kontinuita typov nástrojov v rozličných oblastiach.
V praxi je samozrejme mysliteľná aj kombinácia oboch teórií: Niekde prebiehal vývoj človeka rozumného vytlačením pôvodných hominidov, inde miešaním prichádzajúcich nových a lokálnych populácií, a na inom mieste zas len lokálnou evolúciou.
[úprava] Vývoj človeka rozumného v posledných tisícročiach
V posledných tisícročiach pozorujem u človeka rozumného:
- gracilizáciu lebky, chrupu a postkraniálneho skeletu
- posledných asi 35 000 - 30 000 rokov (teda od objavenia sa kromaňoncov) klesanie hmotnosti tela a kapacity lebky
- V Európe od neolitu vládne konformizačno-heterogenizačný trend:
- Konformizácia sa prejavuje spodobňovaním telesných vlastností Európanov - interpopulačnou konformizáciou
- Heterogenizácia sa prejavuje rastom intrapopulačnej variability polygénne dedičných znakov - teda zväčšovaním rozdielov medzi telesnými charakteristikami tej istej populačnej skupiny.
