Web Analytics
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions Nova Lingvafrankao - Vikipedio

Nova Lingvafrankao

El Vikipedio

Lingvo > Planlingvo > Nova Lingvafrankao


Nova Lingvafrankao (Lingua Franca NovaLFN) estas planlingvo kreita en 1965 de psikologiisto Dr. C. George BOEREE el la Universitato Shippensburg, Pensilvanio. Nova Lingvafrankao baziĝas sur la franca, itala, portugala, hispana kaj kataluna. La lingvo estas fonetike skribita per 21 literoj ĉu de la latina ĉu de cirila alfabetoj. Ĝi estas naturalisma planlingvo bazita sur latinidaj lingvoj. Ĝi prenas sian nomon de mezepoka Lingvafrankao.

Oni ne konfuzu ĝin kun alia similnoma projekto de 19-a jarcento citita de Louis Couturat kaj Leopold Leau, en ilia Histoire de la langue universelle, kiu nomiĝis simile Lingua franca nuova.

la Nova Lingvafrankao Flago
Pligrandigu
la Nova Lingvafrankao Flago

Enhavo

[redaktu] Alfabeto kaj Prononco

Oni povas uzi la latinan aŭ la cirilan kaj eĉ la grekan skribon.

Latinan a b c d e f g i j l m n o p r s t u v x z
Cirilan а б к д е ф г и ж л м н о п р с т у в ш з
Prononco a b k d e f g i ĵ l m n o p r s t u v ŝ z

[redaktu] Gramatiko

[redaktu] Morfologio

La gramatiko estas bazita sur latinidaj kreolaj lingvoj (la moto de la lingvo estas "Lingua Franca Nova - la creol per la mundo!"). La pasinta tempo estas indikata de vorteto ia kaj la futuro per la vorteto va antaŭ la verbo.

Tempo Verbo en LFN
Infinitivo ama (miri)
Estanta tempo me ama
tu ama
el ama
nos ama
vos ama
los ama
Pasinta tempo me ia ama
tu ia ama
el ia ama
nos ia ama
vos ia ama
los ia ama
Futuro me va ama
tu va ama
el va ama
nos va ama
vos va ama
los va ama
Pasiva participo amada
Aktiva participo amante
me - mi
tu - vi
el - li
nos - ni
vos - vi
los - ili

La pluralo estas la nura gramatika sufikso: -s (aŭ -es post konsonantoj). Estas prefiksoj kaj sufiksoj por derivado: -or por persono kiu fari io en lige kun lia rolo aŭ profesio kaj -eria por laborejo, butiko.

carne - "viando"
carnor - "viandisto"
carneria - "viandejo"

La verboj povas esti uzataj kiel substantivoj sen ŝanĝo, la adjektivoj kaj adverboj ankaŭ povas esti uzataj kiel substantivoj.

nos dansa - "ni dancas"
la dansa - "la danco"

La vortprovizo havas 7100 vortojn.

[redaktu] Sintakso

Ĝi havas striktan vortaranĝaĵo: subjekto -- verb -- objekto

la fema ama la casa - "la virino amas la domon"

Subjekto kaj objekto: partikulo -- substantivo -- adjektivoj

la casa grande - "la granda domo"

Verb: helpvervoj -- verbo -- adverboj

debe pasea atendente - "devas iri singarda"

[redaktu] Ekzemplo de tekston

Lingua Franca Nova (audio)

Lingua Franca Nova es desiniada per es un lingua vera simple, coerente, e fasil aprendeda, per comunica internasional. El ave varios cualia:

Lingua Franka Nova estas kreinta por esti un lingvo tre simpla lernebla kaj konsistenca por la internacia interkomprenado. Ĝi havas plurajn ecojn:

  • El ave un numero limitada de fonemes. El sona simila a italian o espaniol.
  • Ĝi havas limigitajn nombrojn de tonemojn. Ĝi sonas simile kiel itala aŭ hispana.
  • El es scriveda como el sona. No enfante deve pasa multe anios studia nonregulas.
  • Oni literumas ĝin fonetike. Neniu infano devas lerni multjare malregulajan verbojn.
  • El ave un gramatica vera simple e regula. El es min complicada en esta caso como engles o indonesian.
  • Ĝi havas un gramatikon plena regula. Ĝi tiel estas tiel modesta ol angla aŭ indonezia.
  • El ave un grupo limitada e tota regula de afises produinte per crea parolas nova.
  • Ĝi havas limigitajn kaj regulan serion de afikson produktiva por vortkonsruaĵoj.
  • El ave regulas de la ordina de parolas bon definada, como multe linguas major.
  • Ĝi havas bon difinitaj reguloj por vortaranĝaĵo, simila kial multe ĉeflingvoj.
  • El ave un lista de parolas fundada en la linguas roman moderne. Esta linguas es comun e influensente, e ia contribui la parte major de parolas engles.
  • Ĝi havas un vokablaro forte radikigi en la romanidaj modernaj lingvoj. . Tiuj lingvoj estas mem tre disvastiĝinta kaj influhava, plus havis kontribui la ĉefparto de la angla vokablaro.
  • El es desiniada per es asetante natural de parolas tecnical de latina e elenica, la "norma de mundo" per fato.
  • Ĝi estas koncipita por esti nature akcepti teknikajn neologismojn de Latina kaj greka, la fakta "mondnormo".
  • El es desiniada per aperi plu parte "natural" per los ci comprende la linguas roman, ma no min fasil per otras.
  • Ĝi estas koncipita por aperi relativa "natura" por tiu, kiu estas familieca kun lingvoj romanidaj,sin esti ne plus malfacila lernebla por la aliaj.

[redaktu] Eksteraj ligoj

THIS WEB:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2006:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu