Vyšný Hrušov

Z Wikipédie

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Humenné
Región:	Zemplín
Poloha:	49° 00' 00" s. š. 22° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	196 m n.m.
Rozloha:	11,361 km²
Počet obyvateľov:	467 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	41 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1543
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	521035
EČV:	HE
PSČ:	067 32
Telefónna predvoľba:	0 57
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Vyšný Hrušov 128
Web:	www.vysnyhrusov.host.sk
E-mail:	vysnyhrusov@gmail.com
Telefón:	7796629, 7880069
Fax:	7880072
Politika
Starosta:	Stanislav Rajňák (NE)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Vyšný Hrušov je obec na Slovensku v okrese Humenné.

[úprava] Polohopis

Obec Vyšný Hrušov leží na južnom okraji Nízkych Beskýd v doline Udavy. 12 kilometrov od okresného mesta Humenné. Rozloha obce je 1136 ha a nachádza sa vo výške 196 m nad morom v Ondavskej (alebo aj Laboreckej) vrchovine, v údolí rieky Udavy.

[úprava] Dejiny

V čase Rakúsko-Uhorska, teda do roku 1918, obec v rámci vtedajšieho členenia patrila do Zemplínskej župy, ktorá bola rozdelená na 11 okresov. Vyšný Hrušov patril do Humenského okresu. Dnes patrí Vyšný Hrušov do Humenského okresu v Prešovskom kraji. Michal Jenčík, dlhoročný učiteľ a kronikár obce Vyšný Hrušov, v roku 1951 opísal obec Vyšný Hrušov takto:

„Obec Vyšný Hrušov leží pri hradskej z Humenného do Papína. Vzdialenosť v kilometroch od Humenného činí na severovýchod 11 km. Obec sa začína od mostu na hradskej od potôčka Hrušovka. Pri šiestom kilometri, pri Michalovi Kaščákovi, hradská sa rozdeľuje: jedna sa odchyľuje na západ a vedie do Maškoviec. Druhá je obecná cesta, ktorá cez mlynský potok vedie do poľa. Obec je na rovine, medzi lesnatými kopcami. Pozdĺž hradskej stoja domy. Cez obec tečie mlynský potok, ktorý poháňa vodný mlyn Juraja Vitkoviča už od roku 1885.

[úprava] Erb obce

Z príležitosti oficiálnych osláv 460. výročia prvej, doposiaľ známej písomnej zmienky o obci boli vypracované oficiálne symboly obce Vyšný Hrušov. Počiatky znaku obce Vyšný Hrušov siahajú do druhej polovice 19. storočia. Jeho podstatné prvky sú krava s teľaťom.

[úprava] Historická pečať obce

Motívom na zostavenie nových pečatí a erbu obce bola pečať, ktorú obec používala v 19. stročí.

[úprava] Počiatky obce

V priebehu stáročí, tak ako sa menili životné podmienky v obci, menil sa názov obce. Niektorí historici v súvislosti s pôvodom obce spomínajú zaniknutú lokalitu v blízkosti terajšieho Vyšného Hrušova, ktorá sa v roku 1426 spomína pod názvom Kékszeg. Ide dnes už o zaniknuté sídlo.

O obci Vyšný Hrušov píše aj významný slovenský historik PhDr. Ján Beňko. Ten však mylne uviedol rok prvej, doposiaľ známej písomnej zmienky o obci. Vo svojom diele Osídlenie severného Slovenska konštatuje toto:

„Ďalšia písomná správa o nepochybne starších osadách na humenskom panstve pochádza z roku 1453, keď sa v majetku Drugetovcov uvádza už 71 obcí… Prvýkrát sa v tejto listine o majetkovom spore Juraja a Antona Drugetovcov spomínajú aj obce Adidovce (Adidocz), Maškovce (Maskocz), Vyšný Hrušov (Kertveles)."

Medzi najvýznamnejšími súčasnými historikmi je zhoda v tom, že najstarší doposiaľ známy zachovaný záznam o obci Vyšný Hrušov je z roku 1543. Aká je genéza tohoto záznamu?

Vdova po Štefanovi Drugetovi Klára Bátoriová sa sťažovala, že jej Drugetovci zabrali venné majetky, a medzi nimi uvádza aj obec Vyšný Hrušov. Túto sťažnosť nechal preveriť kráľ Ferdinand I. v roku 1543 a pri tejto príležitosti vznikol zápis o obci Vyšný Hrušov.

[úprava] Názov obce

Vyšný Hrušov sa od rokov 1548-1549 bežne nazýval Russo, Ruso, neskôr Hruso. Taktiež publikácia Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3 správne uvádza ako rok prvej známej písomnej zmienky o obci rok 1543. Vtedy sa obec menovala Kerthuilyes. V roku 1773 sa uvádza ako Wisny Hrussov a v maďarskej podobe ako Felsõ-Kürtvélyes. V roku 1786 sa uvádza ako Felschõ-Körtwélyesch, Wissný Hrussow; v roku 1808 Felsõ-Körtvélyes, Wyssní Hrussow; v rokoch 1863-1913 Felsõkörtvélyes; v roku 1920 Hrušov, Vyšný Hrušov. Terajšia podoba názvu obce bola zavedená v roku 1927.

[úprava] Vlastníci obce v minulosti

Obec patrila panstvu Humenné. Od svojho počiatku bola súčasťou panstva humenských Drugetovcov. O počiatkoch tohto rodu vieme, že jeho zakladateľom - pokiaľ ide o humenskú vetvu tohto rodu - bol Filip Druget a jeho brat Ján. Pochádzali z Itálie, kde boli súčasťou sprievodu uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou. Obaja bratia, Filip a Ján, preukázali veľkú odvahu a hrdinstvo v bitke pri Rozhanovciach (dnes okres Košice okolie). Táto bitka medzi vojskami Karola Róberta z Anjou a vojskami košických šľachticov z rodu Omodejcov sa odohrala dňa 15. júna 1312, a bola veľmi dôležitá z hľadiska upevnenia vlády nového kráľa Karola, ktorý si tak upevnil moc na uhorskom kráľovskom tróne. Za vernosť a odvahu kráľ Karol Róbert odmenil majetkami na Zemplíne Filipa a Jána Drugetovcov. A medzi tie majetky patrilo aj panstvo Humenné a okolité dediny a usadlosti, vrátane územia, na ktorom sa rozprestiera dnešný Vyšný Hrušov.

Drugetovci boli pánmi Humenského panstva až do konca 17. storočia. Vtedy totiž zomrel násilnou smrťou Žigmund Druget, ktorého v roku 1684 dal Tököli popraviť v Košiciach v roku 1684. A keďže posledný mužský potomok z rodu Drugetovcov Valentín Druget bol cirkevný hodnostár, biskup karbavský a ostrihomský kanonik, jeho smrťou v roku 1691 vymrel Drugetovcom rod. Majetky ich rodu prešli na rod Csákyovcom, ktorí v 18. storočí vlastnili aj obec Vyšný Hrušov. Po nich obec pripadla rodine Andrássyovcov, ktorí vlastnili majetky vo Vyšnom Hrušove ešte aj v prvej polovici 20. storočia. Začiatkom 20. storočia väčší majetok v obci vlastnil gróf Gejza Andrássy.

[úprava] Dominanta

Dominantným prvkom obce je kostol svetého Petra a Pavla. Obrázok znázorňuje súčasný kostol. Pod ním je novostavba Domu nádeje.

Prvý farský kostol vo Vyšnom Hrušove bol postavený v roku 1757 vďaka iniciatíve obyvateľa obce Andreja Zborovského a usilovnosti ostatných občanov. Bol zasvätený apoštolským kniežatám sv. Petrovi a Pavlovi.

Kostol bol v roku 1778 dokončený vďaka obetavosti a zbierkam medzi obyvateľmi Vyšného Hrušova. Vtedy totiž bolo potrebné spevniť múry kostola železnými pásmi. V tom roku bola tiež postavená veža kostola, keďže pôvodná stavba kostola z roku 1757 bola bez veže.

Kostol z roku 1757 viac ako dvesto rokov slúžil veriacim obce k oslave Boha a pre ich osobný rast vo viere. Po dvoch storočiach stal sa nefunkčným a po dokončení nového farského kostola ešte viac chátral. Preto sa postupne zbúral a všetky demoličné práce boli dokončené do 15.1.1978.
V roku 1939 prišiel do Vyšného Hrušova za farára mladý kňaz Gejza Bessler. Po zhodnotení situácie, v ktorej sa ocitol, podnikol kroky na výstavbu nového kostola vo Vyšnom Hrušove. K zrealizovaniu tejto myšlienky však nedošlo a to predovšetkým z dôvodu, že nastali vojnové roky, kedy nebol najvhodnejší čas na realizáciu takéhoto diela.

K myšlienke postaviť nový kostol sa farár, ako aj veriaci Vyšného Hrušova vrátili krátko po vojne. Biskup súhlasil so zámerom výstavby nového kostola a zároveň požiadal farára, aby mu spresnil niektoré skutočnosti, ktoré súvisia s výstavbou kostola.

[úprava] Ďalší postup stavby kostola

Žiaľ v tom období bol postoj kompetentných úradov zamietavý. Bolo to v čase, kedy sa k moci dostali komunisti, ktorých ideológia, - ako sa následne ukázalo - bola zameraná aj proti cirkvi. Preto vonkoncom nezapadalo do jej cieľov podporovať výstavbu nových kostolov. A tak ani na tento druhý pokus sa nepodarilo vybudovať nový kostol.

Hovorí sa: Do tretice všetko najlepšie. A naozaj, podarilo sa zrealizovať dlhodobú túžbu veriacich občanov Vyšného Hrušova po novom kostole. Je treba v tom vidieť aj dobrodenie Pána Boha voči farárovi Gejzovi Besslerovi, že na sklonku jeho dlhoročného pôsobenia vo Vyšnom Hrušove mu doprial započať dielo, o ktoré sa usiloval hneď po svojom príchode za farára do Vyšného Hrušova.

[úprava] Ako sa to všetko začalo?

Podľa rozprávania starších veriacich občanov, bolo to počas sv. omše v nedeľu. Zo stropu kostola odpadla značná časť omietky. Na sv. omši boli prítomní aj manželia Kuchtovi z Joungstown Ohio USA, ktorí boli vo Vyšnom Hrušove na návšteve. Manželka Viktora Kuchtu, Alžbeta rod. Bandžurová totiž mala svoje rodinné zázemie vo Vyšnom Hrušove. A oni vraj pobádali ostatných veriacich obce, aby sa znovu pokúsili urobiť kroky potrebné na výstavbu kostola. Pri rozhovore veľmi povzbudzovali občanov, aby sa dali do práce a že oni obetujú sumu 1000 US dolárov na zakúpenie tehly pre nový kostol. To bol silný motív a zároveň podnet tak pre pána farára Gejzu Besslera ako aj pre veriacich Vyšného Hrušova.

[úprava] Náboženský život

Náboženský život pretrváva aj v súčasnosti. Tradičné sú okrem sprievodov obcou aj návštevy koledníkov a betlehemcov počas vianoc.

Vianočná koleda:

Prvý vianočný deň sa vždy konala koleda, ktorej sa zúčastnili mládenci a dievčatá. Za koledu dostali opalačku ovsa, ktorý mládenci zbierali do vriec, vozili ho na saniach, a potom predali židovi Eckerovi. Nejakú čiastku dali aj na kostolné potreby a za ostatné peniaze pojednali muziku. Táto zábava bola vždy na druhý vianočný deň, a mala názov: „Za koledu". Na tejto zábave každý mohol tancovať, koľko len chcel.

Od roku 1967, keď sa začalo s výstavbou nového kostola, a boli potrebné peniaze na jeho výstavbu, koledy sa zúčastnili aj starší chlapi i ženáči. Postupne sa zapájali aj ženy, a vyzbierané peniaze sa používali na potreby kostola. Taktiež aj pri výstavbe budovy novej fary. Tento zvyk pretrváva dodnes. Skupina mužov a žien navštívia každý dom v obci a pritom zaspievajú niektoré z vianočných kolied s prianím božieho požehnania, zdravia a pokoja pre celú rodinu.