Vltava

Z Wikipédie

Vltava

Dĺžka toku	430 km
Dĺžka toku na Slovensku	0 km
Plocha povodia	28 090 km²
Plocha povodia na Slovensku	0 km²
Vznik	Šumava
Ústie	Labe, Mělník
Priemerný prietok	m³/s
Minimálny prietok	m³/s
Maximálny prietok	m³/s

Vltava je so 430 km (433 km) najdlhšou riekou v Českej republike. Pramení na Šumave, preteká okrem iného Českým Krumlovom, Českými Budejovicami a Prahou a ústi zľava do Labe v Mělníku. Povodie Vltavy s prítokmi Malšou, Lužnicou, Otavou, Sázavou a Berounkou zaujíma južnú polovicu Čiech a spolu s Labe, za ktorého prítok je Vltava tradične považovaná, vytvára systém odvodňujúci Čechy takmer celé.

Hlavný tok nesie od pramene k ústiu postupne názvy Čierny potok, Teplá Vltava a Vltava. V nemčine má rieka meno Moldau.

Obsah

1 Popis toku
2 Ďalšie údaje
3 Vybrané prítoky
4 Plocha povodia na území ČR
- 4.1 Závod Horná Vltava
- 4.2 Závod Dolná Vltava
5 Mosty
- 5.1 Pražské mosty
6 Externé odkazy

[úprava] Popis toku

Vltava pred nádržou Lipno

Teplá Vltava, ktorá je považovaná za hlavnú pramennou vetvu, pramení na východnom svahu Černej hory (1315 m) na Šumave vo výške 1172 metrov nad morom ako Černý potok. Jeho prameň je známy ako chráněné územie Pramen Vltavy. Prvých 5 km tečie severným smerom, od sútoku s Kvildským potokom v Kvilde obracia nadlho svoj tok k juhovýchodu. Od ústia Vydřího potoka v obci Borová Lada (890 metrov nad morom) nesie riečka názov Teplá Vltava, čoskoro priberá Vltavský potok, známy tiež ako Malá Vltava. Ten pramení v Pláňskom polesí vo výške 1158 metrov nad morom. Preteká Hornou Vltavicou a potom v Lenore (756 metrov nad morom) získava vody Řasnice , nazývanej tiež Travnatá Vltava. Za Lenorou má rieka len nepatrný spád a vytvára v plochej krajine rozsiahle mokrade s mnohými meandrami, súhrnne nazývané Vltavský luh. Práve tu, uprostred 1. zóny Národného parku Šumava Mrtvý luh, sa v nadmorskej výške 731 m u osady Chlum spájajú Teplá a Studená Vltava. Tá pramení na druhej strane hraníc v Bavorsku západne od obce Haidmühle pod nemeckým názvom Altwasser alebo Kalte Moldau. Od sútoku oboch hlavných pramenných tokov Teplej a Studenej Vltavy tak rieka po zbytok svojej cesty nesie meno Vltava.

U Novej Pece sa Vltava rozlieva do širokého a dlhého priehradného jazera, ktoré vzniklo prehradením jej toku u obce Lipno nad Vltavou. Za Lipnom preteká rieka romantickým skalnatým údolím pod Čertovou stenou (tento jej úsek sa nazýva Čertove prúdy) a smeruje k vyrovnávacej nádrži Lipno II tesne pred Vyšším Brodom. V úseku medzi priehradnou hrádzou Lipno a Vyšším Brodom je koryto rieky takmer bez vody (priehrada je povinná udržovať minimálny prietok 2 metre kubické vody za sekundu), pretože väčšina vôd z Lipenského jazera je odvádzaná kanálom od podzemnej elektrárne do vyrovnávacej nádrže Lipno II. Len výnimočne sa prietok zvyšuje – a to buď pri prebytku vody v nádrži, alebo u príležitosti vodáckych závodov, pretože úsek Čertových prúdov je považovaný za jednu z najťažších vodáckych a slalomových trás na svete. Také akcie však vyžadujú prietok 20-30 metrov kubických vody za sekundu.

Vltava z českokrumlovského hradu

Za Vyšším Brodom preteká Vltava otvorenejšou krajinou a stáča svoj tok k severu. Početnými zákrutami preteká turisticky atraktívnou oblasťou s radou kultúrno-historických pamiatok situovaných obvykle v tesnej blízkosti rieky. Jej tok smeruje k hradu Rožmberk, preteká mestečkom Větřní a skalnatým údolím vstupuje do Českého Krumlova.

Tok Vltavy smeruje odtiaľ ďalej na sever, preteká okolo kláštora Zlatá Koruna, míňa bývalé keltské opidum Třísov a obteká skalnatý ostroh so zrúcaninou hradu Dívčí kámen. Potom už pokračuje rovinatou Českobudějovickou panvou k Českým Budějoviciam (rkm 239,6). Tu priberá vody rieky Malše. Za mestom pokračuje tok Vltavy okolo obce Hluboká nad Vltavou a smeruje k Hněvkovickej priehrade, ktorá zabezpečuje vodu pre Temelín. Odtiaľ až za Prahu vytvára rieka hlboké a úzke údolie, ktoré sa rozširuje len na niekoľkých miestach. Preteká Týnom nad Vltavou a za ním priberá vody rieky Lužnice.

Až k Týnu nad Vltavou však už zasahuje hladina ďalšieho stupňa Vltavskej kaskády, Orlickej priehrady, pomenovanej podľa známeho zámku Orlík. Jazero pohltilo i sútok Vltavy s Otavou pri hrade Zvíkov. Za hrádzou Orlickej priehrady pokračuje tok Vltavy ďalej k severu. V úseku pred Prahou zadržujú vody Vltavy ešte ďalšie štyri priehrady Vltavskej kaskády - Vodná nádrž Kamýk, Vodná nádrž Slapy, Vodná nádrž Štěchovice a Vodná nádrž Vrané nad Vltavou.

U Davle leží v rieke Ostrov sv. Kiliána, na ktorom do roku 1419 stával Ostrovský kláštor. V týchto miestach sa sprava vlieva rieka Sázava, o niečo ďalej na okraji Prahy za Zbraslavou zľava rieka Berounka. Po prietoku hlavným mestom sa Vltava až v Kralupoch nad Vltavou vymaňuje z úzkeho údolia do roviny a u Mělníka vo výške 156 metrov nad morom sa vlieva do Labe. Hoci je k miestu sútoku dlhšia a vodnatejšia Vltava, nesie rieka ďalej napriek zvyklostiam meno Labe. Tá preteká Nemeckom a ústí do Severného mora.

[úprava] Ďalšie údaje

Plocha povodia: 28 090 km²
Prietok v ústí: 150 m³/s
Pravostranné prítoky: Malše, Lužnice, Sázava
Ľavostranné prítoky: Otava, Berounka
Výškový rozdiel medzi prameňom a ústím 1016 m

[úprava] Vybrané prítoky

(ľavý / pravý, riečny kilometer od prameňa k ústiu)

Kvildský potok (L, rkm 424,1)
Bučina (P, rkm 422,6)
Vydří potok (L, rkm 416,8)
Vltavský potok (Malá Vltava) (P, rkm 416,0)
Račí potok (L, rkm 404,5)
Kubohuťský potok (L, rkm 402,8)
Kaplický potok (L, rkm 396,5)
Řasnice (Travnatá Vltava) (P, rkm 394,3)
Volarský potok (L, rkm 378,9)
Studená Vltava (P, rkm 376,7)
Jezerní potok (P)
Olšina (L)
Větší Vltavice (P, rkm 314,5)
Branná (L, rkm 297,9)
Polečnice (L, rkm 281,3)
Jílecký potok (P)
Křemžský potok (Křemže) (L, rkm 258,6)
Malše (P, rkm 240,0)
Dehtářský potok (L, rkm 231,9)
Bezdrevský potok (L, rkm 231,0)
Lužnice (P, rkm 202,2)
Hrejkovický potok (P)
Otava (L, rkm 169,1)
Brzina (P, rkm 126,9)
Musík (P, rkm 106,8)
Mastník (P, rkm 104,6)
Kocába (L, rkm 82,8)
Sázava (P, rkm 78,3)
Bojovský potok (P, rkm 75,2)
Berounka (L, rkm 63,4)
Botič (P, rkm 55,2)
Rokytka (P, rkm 47,4)
Litovický potok (Šárecký potok) (L, rkm 42,7)
Zákolanský potok (L)
Bakovský potok (L)

[úprava] Plocha povodia na území ČR

Rieka Vltava v Prahe

3370 km² horná Vltava (po sútok s Lužnicou)
3527 km² Lužnice
3774 km² Otava
4349 km² Sázava
8823 km² Berounka
3020 km² stredná a dolná Vltava
26863 km² celkom na území ČR (zbytok zasahuje predovšetkým povodím Lužnice a Malše na územie Rakúska)

[úprava] Závod Horná Vltava

rkm 329,54 Priehrada Lipno I (1952–1959), plocha nádrže 48,7 km², 725,6 m n. m.
rkm 319,12 Priehrada Lipno II
rkm 233,0 jez České Vrbné (1968), plavebná komora nie je, zatiaľ len priepust pre plte a slalomová dráha z roku 1983
rkm 228,8 jez Hluboká nad Vltavou (1935), plavebná komora nie je, zatiaľ len priepust pre plte
rkm 210,39 Priehrada Hněvkovice (1986–1992), plavebná komora nedokončená, plocha nádrže 2,68–3,21 km²
rkm 208,9 starý jez Hněvkovice, 354,79 m n. m., variantne navrhovaná rekonštrukcia s výstavbou plavebnej komory (v prípad výstavby jezu v Týně nad Vltavou bude tento jez zatopený)
rkm 206,5 variantne navrhovaná výstavba nového jezu Týn nad Vltavou s plavebnou komorou
rkm 200,41 Priehrada Kořensko (1986–1991), s plavebnou komorou

[úprava] Závod Dolná Vltava

(rkm 193 Rejsíkov)
rkm 159,9 Žďákovský most
rkm 144,70 Priehrada Orlík (1954–1966), plavebné zariadenie (šikmé koľajové zdvíhadlo doplnené v hornej časti plavebnou komorou) nedokončené, plocha nádrže 27,3 km², max. 354 m n. m., min. 347,6 m n. m.
rkm 134,73 Priehrada Kamýk (1956–1962), s plavebnou komorou
rkm 91,69 Priehrada Slapy (1951–1954), výťah pre lode (zvislé zdvíhadlo) nie je dokončené, koľajová preprava športových lodí, plocha nádrže 13,92 km²
rkm 84,44 Priehrada Štěchovice (1937–1945), s plavebnou komorou, pôvodne i s priepustom pre plte, plocha nádrže 1,14 km²
rkm 71,33 Priehrada Vrané nad Vltavou (1930–1936) s plavebnou komorou, plocha nádrže 2,51 km²
rkm 62,9 plavebná komora Modřany (jez Modřany)
rkm 53,7 plavebná komora Smíchov (oddelený kanál od Šítkovského jezu k jezu u Sovových mlynoch)
rkm 50,5 plavebná komora Štvanice (jez pri začiatku Štvanice)
rkm 40,3 plavebná komora Podbaba, plavební kanál Podbaba–Troja, délka 3,5 km (Trojský jez a športový kanál na pravej strane)
rkm 35,9 plavebná komora Roztoky, plavebný kanál Roztoky–Klecany, dĺžka 1,4 km (jez Klecany)
rkm 26,7 plavebná komora Dolánky (jez Dolany)
rkm 17,9 plavebná komora Miřejovice (jez Nelahozeves–Veltrusy)
rkm 0,9 plavebná komora Hořín, plavebný kanál Mělník–Vraňany, dĺžka 10,1 km