Upanišády
Z Wikipédie
Upanišády (zo sanskr. उपिनषद upa-ni-sad = sediac okolo [učiteľa]) sú staroindické nábožensko-filozofické komentáre k védam, písané v priebehu mnohých storočí, posvätné texty brahmanizmu a hinduizmu považované za zjavenie (šruti). Hovorí sa im tiež Védanta, čiže zakončenie véd, pretože majú zjavovať skutočný zmysel véd. Pôvodne to zrejme boli ústne zostavené ezoterické učenia (ako naznačuje aj etymológia slova) neznámych juhoázijských mudrcov. Najdôležitejšie upanišády pochádzajú z 8. storočia – 4. storočia pred Kr., takže sú vlastne najstaršími filozofickými textami v dejinách ľudstva vôbec.
Celkovo existuje viac ako 200 upanišád, tradičný počet je 108 upanišád, uvedených na začiatku Muktikaupanišády. Väčšina týchto však pochádza z po-védskej doby. Najstarších a základných upanišád je asi 18.
Formou dialógov a debát sa v upanišádach riešia základné otázky ľudskej existencie - vyslobodenie ľudskej duše z kolobehu znovzrodení (sansára) spôsobeného následkami ľudských činov (karma), pôvod sveta. Rovnako zhrnujú ideológiu kastovej sustavy a povyšujú kňazskú kastu nad ostatnych ľudí. Védski bohovia a obrady dostávajú v upanišádach filozofický obsah. Sú interpretované ako alegorické zobrazenia človeka a vesmíru. Viera v reinkarnáciu nadobúda morálny charakter. V upanišádach sa kladie otázka, čo je najvyššia realita, ktorej poznaním sa všetko ostatné stáva známym: je to to, z čoho sa zrodilo všetko jestvujúce, to, v čom žije po svojom narodení, i to, do čoho vchádza po svojej smrti; je to brahman.
Základnou ideou upanišád je myšlienka cesty ku spáse skrze rozpoznanie jednoty vesmíru, boha (brahman) a ľudskej duše (átman), ktorá je vyjadrená vetou „Tat tvam asi“ - to si ty. V obsiahlom súbore upanišád nachádzame aj korene rôznych škôl indickej filozofie a základy hinduistickej vierouky (náuka o sťahovaní duší - reinkarnácii), ako aj pramene indického kvietizmu a počiatky mystiky.
[úprava] Literatúra
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- Upanišady. Přeložil Dušan Zbavitel. Praha: DharmaGaia, 2004. ISBN 80-86685-34-9.
