Trópovanie
Z Wikipédie
Trópovanie je prispôsobovanie chorálu novým podmienkam, a to jednak podkladanie textov pod rozsiahle melizmy gregoriánskeho chorálu a jednak tvorbou nových nových melódií aj s textami. Zmena vykonaná trópovaním sa nazýva trópus.
Trópovanie úzko súviselo s cirkevnou politikou. Cirkev mala záujem spoluzúčastňovať sa na hospodárskom a politickom živote krajín. Keď chcela pritiahnuť obyvateľstvo musela sa postarať, aby rozumelo bohoslužbe v chráme. Mala teda záujem na prenikaní domácich prvkov do chorálu.
Charakter trópov je odlišný. Bolo to zväčša použitie greforiánskeho štýlu, no mnohokrát išlo aj o úplne „moderné“ melodické tvary. Dokonca sa takýmto spôsobom do chorálu dostávali aj ľudové melódie. Po vrcholnom období rozkvetu v 10. až 11. storočí trópy postupne ubúdajú.
Trópy vznikli z byzantských vzorov. Boli to vlastne vysvetlivky, úvahy, vložky do liturgických spevov omšového ordinária okrem Creda. Ich premnoženie nakoniec spôsobilo, že ich Tridentský koncil (okolo roku 1960) z liturgie vylúčil.
S trópmi úzko súvisí ďalší nový útvar karolínskeho obdobia - skevencie. Z trópov vyšli aj stredoveké hudobné drámy (fr.: miracles, mysteres; tal.: rappresentatione albo drama sacro; sp.: auros sagramentales; lat.: ludus), ktoré sa predvádzali na každý cirkevný sviatok. Hudba z liturgických drám sa zoskupovala z antifón, trópov, sekvencií, hymnov (aj so svetskej hudby), z piesní trubadúrov i potulných klerikov.
Liturgická dráma znamená začiatok vývoja európskeho dramatického umenia. Hry totiž čoskoro vykročili z chrámov na námestia. Zavádzali sa hovorené dialógy. Miesto popri latinčine zaujali národné jazyky a ľudové prvky začínali nadobúdať prevahu.
[úprava] Zdroje
- Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, Grajcárová Zuzana, 2004, Bratislava
