Tido J. Gašpar
Z Wikipédie
| Tido J. Gašpar | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 7. marec 1893 Rakovo-Stariny, Slovensko |
| Úmrtie | 10. máj 1972 Nové Zámky, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Tido J. Gašpar (vl. menom Jozef Gašpar, pseudonymy Tido J. Gašpar, Peter Štrbský) (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny - † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu a vzdelanie získaval v Rakove a v Martine. V roku 1911 pracoval ako námorník na Jadranskom mori, od roku 1919 bol tajomníkom župy, od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 - 1945 bol šéfom Úradu propagandy. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch, pochovaný je ale v Bratislave.
[úprava] Politická, verejná a kultúrna činnosť
V rokoch 1925 - 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla v Bratislave, od roku 1922 bol redaktorom týždenníka Slovenský svet, redaktorom úradného vestníka a členom redakcie týždenníka Nový svet. Istý čas bol členom a tiež tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov, bol redaktorom edície Žatva, ktorú vydávalo vydavateľstvo Biblioteka a tiež predsedom Miestnej organizácie Matice slovenskej. V rokoch 1938 - 1939 sa presadil ako jeden z vedúcich ideológov, ktorý zdôvodňoval spojenectvo s nemeckou ríšou a ideologicky vystupoval i proti Slovenskému národnému povstaniu. V rokoch 1939 - 1944 bol poslancom slovenského snemu.
[úprava] Tvorba
Literárnu činnosť začínal písaním článkov a krátkych próz, knižne debutoval v roku 1920 zbierkou noviel Hana a iné novely. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Nový svet, Elán, Slovenský svet, Ľudový chýrnik, Slovenský hlas, Slovák, Gardista a i. Vo svojich dielach využíval autobiografické motívy, motívy nenaplnenej lásky, rodinných pomerov, životnej neistoty, pesimizmu a dekadentných nálad, ale tiež sociálnu tematiku. Do popredia kládol citové konflikty, spletité osudy žien, úradnícke, rodinné a iné konflikty.
[úprava] Ocenenia
- 1935 - štátna literárna cena za knihu Námorníci
[úprava] Dielo
- 1920 - Hana a iné novely, novely o nesplnených ľúbostných túžbach
- 1922 - Deputácia mŕtvych, novely o jeho námorníckom pôsobení
- 1925 - Buvi-buvi, próza o sklamaniach v sociálnej oblasti a kritika spoločnosti
- 1925 - Karambol a iné novely
- 1929 - Pri Kráľovej studni
- 1931 - Červený koráb, o vzbure na krížniku Pula
- 1931 - Zakliata hora, pamiatka Oskar Nedbal|Oskarovi Nedbalovi
- 1933 - Námorníci
- 1935 - V cudzine a iné rozprávky, novely
- 1969 - Zlatá fantázia, spomienky na roky mladosti (v roku 1968 vyšli v časopise Slovenské pohľady)
[úprava] Zobrané spisy
- 1943 - Dávne histórie. Zobrané spisy, zv. 1
- 1943 - Rozprávky o láske. Zobrané spisy, zv. 2
- 1944 - Námorníci. Zobrané spisy, zv. 3
[úprava] Výbery
- 1970 - Námorníci
[úprava] Publicistika
- 1934 - Trvalé svetlá, dokumentoval tu záujem o Slovensko|slovenské dejiny a kultúru
- 1938 - O čom je reč? , výber z komentárov, ktoré uverejňoval v rubrike „O čom je reč?“, ktorú viedol časopise Nový svet
- 1939 - Veľký rok, komentoval tu vznik klérofašistického Slovensko|slovenského štátu
- 1941 - Ziskožravci, o klérofašistickej ideológii, preniknutej sociálnou demagógiou
- 1942 - Za dobro celku, ideologická publikácia
[úprava] Preklady
- 1933 - Keller, G. E.: Rómeo a Júlia na dedine
