Strečniansky hrad

Z Wikipédie

Hrad Strečno, vstupná brána

Strečniansky hrad (nazývaný aj Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan alebo Strežín) sa nachádza 7 km od Žiliny (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh.

Obsah

1 Prístup
2 Každoročné akcie na hrade
3 História
4 Exteriér
5 Súčasný stav
6 Externé odkazy
7 Zdroj

[úprava] Prístup

Obec Strečno je prístupná cestnou a železničnou dopravou. V prípade železnice je potrebné prejsť peším mostom cez Váh. Hrad je prístupný verejnosti v máji až októbri od 9.00 do 16.30.

[úprava] Každoročné akcie na hrade

Ľahké poľné delo z polovice 17. storočia

Na hrade sa každoročne konajú nasledujúce akcie:

Beh do hradných schodov
Rozprávkový hrad (spravidla posledný víkend pred MDD)
Hradné hry Žofie Bošňákovej

[úprava] História

Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14 storočia pravdepodobne na staršom základe. Jeho založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety.

V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť Jána Korvína, Jána Zápoľského, Mikuláša a Petra Kostkovcov, Dersszewffyovcov. V 17. storočí patril Františkovi Vesselényimu a Löwenburgovcom.

Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thökölyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20.storočia konzervovali múry, ale hlavne v 90-tych rokoch 20.storočia ukončili nákladnú rekonštrukciu hradu a sprístupnili ho verejnosti.

[úprava] Exteriér

Strop hradnej kaplnky

Hrad má nepravidelný pôdorys, daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho jadra, ktoré tvorila kamenná hranolová obytná opevnená veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí. K týmto obytným budovám priliehalo na severe predhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni skaly.

Vnútornú, obytnú časť hradu rozšírili o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Kostkovci vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky. Hrad bol v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach a stal sa najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia.

[úprava] Súčasný stav

Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho storočia, sa veľa nezmenilo. Potom však nastalo obdobie veľkých „záchranných“ prác, ktoré prinieslo aj potrebné statické zabezpečenie hradnej skaly, avšak silueta hradu ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela. Pôvodná stredoveká cesta (dnes vydláždená), obchádzajúca hradné hralo, vedie návštevníka k vstupnej bráne s premostením nad skalnatou hradobnou priekopu.