Spišský Štvrtok
Z Wikipédie
Spišský Štvrtok je obec na Slovensku v okrese Levoča, v Prešovskom kraji.
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Prešovský |
| Okres: | Levoča |
| Región: | Spiš |
| Poloha: | ° ' s. š. ° ' v. d. |
| Nadmorská výška: | 560 m n.m. |
| Rozloha: | 14,24 km² |
| Počet obyvateľov: | 2339 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 164 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 543624 |
| EČV: | LE |
| PSČ: | 053 14 |
| Telefónna predvoľba: | 0 53 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Spišský Štvrtok Tatranská 4 053 14 Spišský Štvrtok |
| E-mail: | [mailto: ] |
| Telefón: | 459 82 22 |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Štefan Bajtoš (* 1949) (nezávislý) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Obsah |
[úprava] Polohopis
Obec sa nachádza na juhozápadnom okraji Levočských vrchov a v severozápadnej časti Hornádskej kotliny.
[úprava] Susedné obce
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
Erb schválený v roku 1997.
[úprava] História
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263.
[úprava] Staré a cudzie názvy obce
- 12. storočie - Obec sv. Ladislava
- 1209, 1307, 1326 - Quintoforo
- 1215 - Quintoforum
- 1243, 1263 - Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi
- 1245 - Osada sv. Ladislava
- 1294 - Santus Ladislaus alias Quintoforum
- 1310 - Štwartok, Forumquintum, Donnersmark
- 1312, 1317, 1328 - Obec sv. Ladislava
- 1312 - Quinto-fori
- 1344 - Zenthlazlou
- 1479 - Chetherthekhel, Csutortokhrly
- 1492 - Donners Marckt
- 1502 - Donnersmarkt
- 1627 - Štwrtek, Štvrtek
- 1773 - Štwartek, Doners-Marck
- 1786 - Čtwrtek, Cžtevrtek
- 19. storočie - Csötörtökhely, Csötörtökfalu
- 1920 - Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok
- 1927 - Spišský Štvrtok
[úprava] Politika
[úprava] Starostovia obce
1990 - 1994 Ján Lesičko (NEKA)
1994 - 1998 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH)
1998 - 2002 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH + DS)
2002 - 2006 Štefan Bajtoš (ANO)
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
1990 - 1994 - 12 poslancov
1994 - 1998 - 12 poslancov (6 HPSR, 4 DS, 2 KDH)
1998 - 2002 - 12 poslancov (5 DS + KDH, 4 SOP, 1 HZDS, 1 SDĽ, 1 SDchS)
2002 - 2006 - 9 poslancov (3 ANO + SMER, 3 KDH, 1 HZDS, 1 NEKA, 1 SDKÚ)
[úprava] Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | - | |
| 1880 | ||
| 1890 | ||
| 1900 | ||
| 1910 | ||
| 1921 | ||
| 1930 | ||
| 1950 | ||
| 1961 | ||
| 1970 | ||
| 1980 | ||
| 1991 | ||
| 2001 |
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Pamiatky
Kláštor
Budova bývalého minoritského kláštora je ranobaroková, postavená po roku 1668, neskoršie upravovaná. Dvojpodlažná obdĺžniková budova, uprostred s rajskou záhradou. Okolo nej je chodba, z ktorej sú vstupy do jednotlivých miestností. Fasády sú hladké. V miestnostiach sú krížové hrebienkové, pruské klenby a rovné stropy.
Kostol sv. Ladislava
Katolícky, minoritský, kláštorný, gotický s románskymi prvkami z 13. stor., zbarokizovaný roku 1693 a roku 1747. K južnej strane lode pribudovaná kaplnka Zápoľskovcov. Kostol bol reštaurovaný podľa návrhu architekta L. Steinhausza v roku 1899 až 1901. Jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane pristavaná sakristia a predstavaná veža. Štvorcové presbytérium a sakristia sú preklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď valenou klenbou s lunetami. Fasády kostola sú hladké, veža v hornej časti má združené románske okná a je zakončená pseudogotickým ihlancom so štyrmi štíhlymi vežičkami z doby regotizácie z konca 19. stor. Hlavný oltár sv. Ladislava, barokový z roku 1704, ambitový sostĺpovou a pilastrovou architektúrou, redukovaný nadstavcom a sochami, obrazom a akantovou ornamentikou (postranné dvere s obrazmi štyroch evanjelistov sú novšie). Bočné oltáre, pendanty, barokové z prvej polovice 18. stor., nadstavcového typu so stĺpcovou architektúrou, uprostred obrazy nad sebou. Po stranách ústredného obrazu sú barokové plastiky. Pod chórom je oltár Ukrižovania, rokokový z druhej polovice 18.stor. Kazateľnica je baroková z polovice 18. stor., podstavec tvorí karyatída, socha anjela, po obvode rečnišťa točité stĺpiky a sochy štyroch evanjelistov, na baldachýne volúty so sochami anjelov, na zábradlí schodišťa vo výplniach akantové ornamenty. Krstiteľnica je ranogotická, kamenná, z čias stavby kostola, t.j. z 13. stor. Na čelnej stene lode nad triumfálnym oblúkom je socha Immaculaty v glorii. Socha je baroková zo začiatku 18. stor. Socha Panny Márie, rustikálna, baroková, z konca 18. stor. Lavice sú rokokové, na bočniciach s rokajovou ornamentikou z 18. stor. V sakristii barok, relikviár, pozlátené striebro s ružicovou ornamentikou z polovice 18. stor., barokový krucifix, polychrómovaná drevorezba zo začiatku 18. stor., barokový reliéf Ježiša padá pod krížom z polovice 18. stor., baroková socha sv. Jána evanjelistu (z Kalvárie), polychrómovaná drevorezba z polovice 18. stor., dva obrazy z 19. stor., Ježiš, sv. Anton Pad. Z pôvodného zariadenia kostola sa gotický krídlový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z čias okolo roku 1490 nachádza od roku 1806 v katolíckom kostole v Turanoch.
Kaplnka Zápoľských
Gotická poschodová, pribudovaná v roku 1473. Dal ju postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan, vtedajší uhorský palatín pre seba i svoju rodinu. Po jej vybudovaní zmenil svoj úmysel a pri katedrále v Spišskej Kapitule dal postaviť inú poschodovú kaplnku, v ktorej je pochovaný spolu s členmi svojho rodu. Stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefánskou hutou, kde sa našli náčrtky kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela majstra Puchsbauma. Sieňové priestory kaplnky zakončené na troch stranách osemuholníka. Dolná i horná kaplnka zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou, v dolnej rebrá hruškového profilu dosadajú bezprostredne na prípory, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá slepá arkatúra. V západnej časti sa nachádza zemepánska empora. Poprsnica je zdobená kružbami. Kružby okien sú pseudogotické, z čias regotizovania v rokoch 1899 až 1901. Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky, odkiaľ je valené zaklenutou chodbou spojenie s bývalou kláštornou budovou. Vonkajšok kaplnky je bohato členený opornými piliermi s fiálami s krabmi. Hlavný oltár krídlového typu je pseudogotický z konca 19. stor., uprostred gotický obraz Smrť Panny Márie, tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Je to zvyšok bývalého gotického hlavného oltára kostola a pripisuje sa norimberskému maliarovi Tucherovského oltára. Reliéf Piety neskorogotický z polovice 16. stor. z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče. V dolnej kaplnke Pieta, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. stor.
[úprava] Pomníky
[úprava] Šport
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Farský úrad
Rímskokatolický - Námestie Slobody 4
E-mail farnosti: farastvrtok@stonline.sk
Duchovný správca: PhDr. Adam Baran, OFMConv (* 1964)
[úprava] Školstvo
Materská škola - Obrancov mieru 398
Základná škola - Školská 256
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
- Mikuláš Dzurinda - slovenský politik (rodisko)
- Štefan Sečka - pomocný biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy (rodisko)
- Juraj Greš - právnik, významný člen Spolku priateľov obchodného práva
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Levoča (2+31) | 31.12.2003 |
|
Baldovce | Beharovce | Bijacovce | Brutovce | Buglovce | Dlhé Stráže | Doľany | Domaňovce | Dravce | Dúbrava | Granč - Petrovce | Harakovce | Jablonov | Klčov | Korytné | Kurimany | Levoča | Lúčka | Nemešany | Nižné Repaše | Oľšavica | Ordzovany | Pavľany | Poľanovce | Pongrácovce | Spišské Podhradie | Spišský Hrhov | Spišský Štvrtok | Studenec | Torysky | Uloža | Vyšné Repaše | Vyšný Slavkov |
|
