Spóra

Z Wikipédie

Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím odstránte túto šablónu po pridaní odkazov.

Niektoré bakteriálne druhy, najmä bacily a klostrídie (anaeróbne baktérie) vytvárajú za určitých podmienok spóry. Sú to mimoriadne rezistentné pokojové formy baktérií s minimálnym metabolizmom.

Priebeh sporulácie:

• sťahovanie zahusteného nukleoidu bunky k jedného jej póru
• dovnútra sa vchlípia vrstvy cytoplazmatickej membrány – vytvorí sa spórové SEPTUM (priehradka)
• medzi vrstvy membrány sa ukladá materiál – vzniká silný obal, predstavuje až polovicu celej spóry
• proces sporulácie trvá 5 – 6hodín

Podľa umiestnenia spóry v bakteriálnej tyčinke rozoznávame:

• centrálne spóry – v strede tyčinky
• subterminálne – bližšie ku koncu tyčinky
• terminálne spóry – na konci tyčinky

Spóry sa vyznačujú veľkou odolnosťou voči vonkajším vplyvom – teplu, dezinfekčným prostriedkom… Za vhodných podmienok sú schopné meniť sa na plne virulentnú vegetatívnu formu – tento proces sa nazýva GERMINÁCIA. Vo forme spór môžu baktérie prežívať niekoľko storočí.

Fyziológia mikroorganizmov Základné životné prejavy sú metabolizmus a rozmnožovanie

Metabolizmus baktérií, zdroje živín Mikroorganizmy ako aj všetky živé organizmy potrebujú pre život vodu a živiny na tvorbu energie a stavbu tela. Živiny obsahujúce biogénne prvky (nevyhnutne potrebné pre život) C, O, H, N, stopové prvky a vitamíny. Mikróby prijímajú potravu difúziou (fyzikálny jav, pri ktorom roztoky a plyny, ktoré sú bezprostredne v styku a sú rôzneho zloženia, vyrovnávajú svoje koncentrácie), celým povrchom tela.

Pochody z jednoduchších látok na zložky bakteriálnej bunky (bielkoviny, nukleové kyseliny, polysacharidy, lipidy), štiepením zložitých sa uvoľňuje energia. Tieto procesy sú za normálnych podmienok v rovnováhe.

Podľa nárokov na živiny mikróby delíme:

• autotrofné baktérie získavajú energiu i stavebný materiál len z anorganických látok. Produkujú dostatok enzýmov (látok spôsobujúcich, alebo urýchľujúcich biochemické procesy), ktoré živiny rozkladajú a v základnej forme ich prijímajú.
• heterotrofné baktérie, ktorých je viacej, produkujú nedostatočné množstvo enzýmov, preto závisia od iných, spravidla vyšších organizmov, ktoré živiny rozkladajú a rozložené ich mikroorganizmu môžu prijať. Pre medicínu majú význam!

SPÔSOBY ZÍSKAVANIA ENERGIE

• fotosyntézou = fototropné mikróby, ktoré majú v telových dutinách chlorofylové zrná, pomocou nich pútajú slnečnú energiu
• chemosyntézou = chemotropné mikróby premieňajú chemosyntézou látky bohaté na energiu, uvoľnenú energiu využívajú na životné pochody

podľa vzťahu ku kyslíku baktérie rozdeľujeme:

• obligátne aerobné baktérie – schopné rásť len za prítomnosti kyslíka
• obligátne anaerobné baktérie – rastúce len bez prítomnosti kyslíka
• fakultatívne anaerobné baktérie – schopné rásť v prostredí bez kyslíka a aj s ním
• mikroaerofilné baktérie – rastúce najlepšie v prostredí so zvýšením množstvom kyslíka a zvýšením podielom oxidu uhl.

Podľa vzťahu k vyšším organizmom mikróby rozdeľujeme:

• saprofytické mikróby – nepoškodzujú makroorganizmus jeho odpad je zdrojom živín mikroorganizmov
• symbionty – vzájomne prospešní vzťah – mikroorganizmy využívajú odpadové látky makroorganizmu, makroorganizmus využíva niektoré ich metabolity, napríklad E.coli syntetizuje v čreve vitamín K a niektoré vitamíny B
• parazity – ochudobňujú makroorganizmus o živiny a svojimi metabolitmi ho poškodzujú

PRODUKTY MIKROORGANIZMOV Mikrobiálne enzýmy – produkujú a sú nevyhnutné pre život (niektoré enzýmy sú TOXICKÉ, poškodzujú bunky)

• exoenzýmy – vylučujú enzýmy do okolitého prostredia
• endoenzýmy – rozkladajú živiny vo vnútri bunky

Mikrobiálne pigmenty – pomáhajú pri ich diagnostikovaní

Tvorba aromatických látok, svetla a tepla Mikrobiálne toxíny – poškodzujú bunky a tkanivá makroorganizmov

• Exotoxíny – produkujú bunky do vonkajšieho prostredia, sú termolabilné a málo odolné voči vonkajšiemu prostrediu
• Endotoxíny – sú viazané na bunky a uvoľňujú sa do prostredia až po jej uhynutí, sú termostabilné a menej toxické

Pohyblivosť mikroorganizmov: pasívny (unášaním) alebo aktívny (bičíkmi)

Rozmnožovanie mikroorganizmov - nepohlavne

• priečnym delením – v strede bunky SEPTUM – dve dcérske bunky
• pučaním – dozretá materská bunka – na jej povrchu je nová bunka – do nej rozdelené jadro – oddelenie – nová bunka