Sexuálny dimorfizmus

Z Wikipédie

Sexuálny dimorfizmus (niekedy tiež pohlavný dimorfizmus, pohlavná dimorfia/dvojtvárnosť a pohlavný rozdiel) je rozdielny tvar, zafarbenie a správanie sa samcov a samíc toho istého druhu.

Obsah

1 Delenie
- 1.1 Primárne sexuálne znaky
- 1.2 Sekundárne sexuálne znaky

[úprava] Delenie

Vo všeobecnosti a v krátkosti ho môžeme rozdeliť do dvoch častí a to na tzv. primárne sexuálne znaky a sekundárne sexuálne znaky, pričom všetky tieto znaky označujú alebo charakterizujú jedinca buď ako samca alebo ako samicu.

[úprava] Primárne sexuálne znaky

Primárne sexuálne znaky sú všetky znaky, ktoré priamo súvisia s rozmnožovacím procesom a bez ktorých by k rozmnožovaniu nemohlo dôjsť. Väčšinou sú vo vnútri tela a teda voľným okom neviditeľné a ich štúdiom sa zaoberá morfológia a anatómia.

[úprava] Sekundárne sexuálne znaky

Sekundárne sexuálne znaky sú všetky znaky, ktoré vidíme, a teda pomocou ktorých (pokiaľ ich poznáme) dokážeme rozlíšiť pohlavie daného jedinca.

[úprava] Sekundárne sexuálne znaky rýb z čeľade Cichlidae

Niektoré znaky platia všeobecne:

Tvar a veľkosť brušnej dutiny, kedy táto je pri čelnom pohľade pri ♀ do strán vypuklá, pri ♂ toto nie je výrazné. Dolná časť brušnej dutiny je u ♀ smerom dolu vypuklá, pri ♂ je takmer rovná. Táto časť tela je pri ♀ výraznejšia s približujúcou sa dobou reprodukcie. Toto pozorovanie vykonávame zásadne ráno, kedy sú ryby „hladné“.

Zafarbenie tela je tiež veľmi dôležitým sekundárnym znakom kedy vo všeobecnosti platí, že ♂ má habitus viac výrazný, sýtejší, je spravidla farebnejší, zatiaľ čo ♀ má habitus matnejší a nie tak výrazne farebný. ♂ má habitus spravidla v dobe príprav, priebehu a krátko po ukončení reprodukčného procesu oveľa výraznejší ako ♀, hoci pri niektorých druhoch alebo exemplároch to nemusí až tak doslova platiť.

Tvar a veľkosť chrbtovej plutvy a análnej plutvy je tiež dôležitým sekundárnym sexuálnym znakom, kedy ich zadná mäkkolúčová časť je pri ♂ predĺžená, často až vlasovito, a ukončená do špičky. Pri ♀ je uvedená časť krátka, tupo ukončená. Môže sa stať, že pri niektorých exemplároch je tento rozdiel pomerne málo výrazný, ale to je viac-menej výnimka. Týka sa to všetkých druhov, voľne kladúcich vajíčka na voľný substrát (litofilné, fytofilné, dendroidné atď.) alebo do úkrytov (jaskyniek). Okrem toho pri druhoch, ktoré súhrnne označujeme ako papuľovce (nesprávne tlamovce) má ♂ na análnej plutve spravidla 3 (pri niektorých druhoch dokonca ani jednu, prípadne 2 alebo 5, zriedkavo aj viac) tzv. vaječné škvrny, ktoré ♀ nemá. Pri niektorých druhoch hrá tiež dôležitú úlohu veľkosť a hrúbka prvého lúča pinnae pectorales (pektorálnej alebo aj prsnej plutvy), ktorý je spravidla pri ♂ väčší ako pri ♀.

♂ pri niektorých druhoch majú na čele tzv. tukový hrboľ.

Tvar a veľkosť urogenitálnej papily (močopohlavnej bradavky alebo aj tzv. kladielka) je najspoľahlivejší sekundárny (sekundárno-primárny?) znak, pomocou ktorého dokážeme rozlíšiť s absolútnou presnosťou, či daný exemplár je ♂ alebo ♀, a čo je najhlavnejšie, vidíme ho. Nevýhodou je, že jej viditeľnosť sa vzťahuje iba na krátku dobu pred, počas a po ukončení reprodukčného procesu. Pri ♂ je krátka, tenká, v tvare tenkej paličky. Pri ♀ je široká, kužeľovitého tvaru, pri základni je širšia. Jej poloha je pred análným (ritným) otvorom.

Okrem už uvedených sekundárnych pohlavných znakov ♂ od ♀ rozpoznáme aj podľa zmeneného správania sa krátko pred a počas samotného reprodukčného procesu. ♂ začne vytvárať revír, ktorého stredom je trenisko (ktoré vždy nemusí byť pravdivé a vo veľa prípadoch sa môže zmeniť),začne k nemu vábiť ♀, ochraňovať ho pred ostatnými rybami (často aj oveľa väčším než je on sám) a do jeho blízkosti ich nevpúšťať.