Rudolf Viest
Z Wikipédie
| Rudolf Viest | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 24. september 1890 Revúca, Slovensko |
| Úmrtie | 1945 Flossenburg, Nemecko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Rudolf Viest (* 24. september 1890, Revúca (okres Rožňava) – † 1945, Flossenburg, Nemecko) bol slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a jediný slovenský generál počas predvojnovej ČSR.
Obsah |
[úprava] Život
[úprava] Medzivojnové obdobie
V období rokov 1920–1939 pôsobil ako dôstojník česko-slovenskej armády v diplomatických a veliteľských službách až po veliteľa 6. a 7. armádneho zboru. Roku 1933 dosiahol hodnosť brigádneho generála, v roku 1938 divízny generál. Bol členom delegácie na česko-slovensko - maďarských medzivládnych rokovaniach 9. až 13. októbra 1938, na ktorých sa v zmysle Mníchovskej dohody mala vyriešiť otázka maďarskej menšiny v Česko-Slovensku.
[úprava] Druhá svetová vojna
Od roku 1939 príslušník slovenskej armády. Patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom aj česko-slovenskou exilovou vládou v Londýne. Dňa 14. marca 1939 ako prvý podpísal vyhlásenie, v ktorom vystúpil proti činnosti, ktorá viedla k odtrhnutiu Slovenska od ČSR. 29. augusta 1939 emigroval cez Maďarsko do Francúzska. Od 17. októbra 1939 bol členom Československého národného výboru v Paríži a veliteľ vytvárajúceho sa exilového česko-slovenského vojska. Od januára 1940 veliteľ 1. čs. divízie vo Francúzsku. Účastník bojov proti hitlerovským vojskám. Po okupácii Francúzska v júni 1940 odišiel do Anglicka. Následne sa stal členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Bol stúpencom E. Beneša.
Od 20. júna 1944 bol zástupcom česko-slovenského vládneho delegáta pre oslobodené územie. 22. augusta 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou z Anglicka do ZSSR. Odtiaľ 6. októbra 1944 cez Moskvu s časťou 2. československej paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP.
Po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku po Jánovi Golianovi a taktiež predsedom Rady na obranu Slovenska. Prostredníctvom Viesta sa česko-slovenská exilová vláda pokúšala získať väčší vplyv vo vedení SNP a armáde. V tomto období sa však vojenská situácia povstaleckej armády začala zhoršovať. V noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armády na Slovensku: „Boj za slobodu Česko-Slovenska sa nekončí, bude pokračovať v horách“, v zložitých podmienkach však nebol schopný zabezpečiť, aby sa rozkaz dostal do všetkých povstaleckých vojenských jednotiek, čím prispel k rozkladu povstaleckej armády.
Dňa 3. novembra 1944 bol Viest s Golianom v Pohronskom Bukovci zajatý. Bol vyšetrovaný v Banskej Bystrici a Bratislave, potom odtransportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore Flossenburg pravdepodobne popravený spoločne s Golianom.
[úprava] Vyznamenania
In memoriam bol Rudolf Viest vyznamenaný Radom SNP I. triedy (roku 1945), Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 (roku 1945), Radom červenej zástavy (roku 1969) ako aj viacerými ďalšími česko-slovenskými a zahraničnými medailami. Roku 1945 bol in memoriam povýšený do hodnosti armádneho generála.
