Remetské Hámre

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Obrázok:Remetske Hamre erb.gif
Základné údaje
Kraj:	Košický
Okres:	Sobrance
Región:	Zemplín
Poloha:	s. š. v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	km²
Počet obyvateľov:	658 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	523003
EČV:	SO
PSČ:	072 41
Telefónna predvoľba:	0 56
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Remetské Hámre 82 072 41 Remetské Hámre
E-mail:	remetskehamre@stonline.sk
Telefón:	659 52 36
Fax:
Politika
Starosta:	Ing. Eva Landová
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Remetské Hámre je obec v okrese Sobrance.

[úprava] Polohopis

Výhodné polohy, prípadne úrodné terasy v povodiach riek na juhu a v strednej časti Zemplína sa trvalé osídľovali už od paleolitu po stredovek, ale vyhľadávané, zvyčajne len prechodne osídľované, boli i miesta s nálezmi surovín na výrobu jednoduchých nástrojov. Jedným z takýchto miest bolo i sopečné pohorie Vihorlat, najmä na jeho južnom a severnom úpätí. Remetské Hámre sa nachádzajú na južnom upätí tohto pohoria.

[úprava] História

Pôvodná obec Hámre vznikla na mieste Potasna (asi 5 km od dnešnej obce), na majetku šľachtickej rodiny Sztarayovcov koncom 18. storočia ako typická robotnícka osada.

V 19. storočí tu bola založená železiareň. Najväčší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď Ignác Gross začal stavať valcovňu, zlieváreň a neskoršie výrobňu poľnohospodárskeho náradia. Železnú rudu kopali na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. V roku 1848 sa vyrábali najmä hlavne do pušiek (týždenne asi 100 ks).

Produkcia železa v centoch (1 cent ... 56 kg):

v roku 1843 …10 000 centov
v roku 1851 ... 4 000 centov
v roku 1857 ... 5 000 centov
v roku 1867 ... 2 978 centov

Podnik patril najprv k dobre prosperujúcim, ale začiatkom 20. storočia už bol slabý odbyt a výroba začala upadať. Továreň pracovala až do roku 1922, keď vyhorela.

V roku 1928 mala 68 domov a 467 obyvateľov. Terajší názov Remetské Hámre pochádza z roku 1948. Obyvatelia obce sa zaoberali drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia. Po vzniku železiarstva obec premiestnili na terajšie miesto. Dnes tu žije 672 obyvateľov v 279 domoch.

Obec Remetské Hámre bola jedna z prvých elektrifikovaná. Vodnú elektráreň s Kaplanovou turbínou založila v roku 1929 grófka Vanderbiltová v budove dnešnej požiarnej zbrojnice. Neskoršie bol pohon turbín posilnený dieselovým motorom. Elektráreň pracovala až do roku 1958, kedy obec bola plne elektrifikovaná z verejnej siete.

Vodovod v Remetských Hámroch dala vybudovať podobne ako prvú elektráreň grófka Vanderbiltová podľa projektu Walsera v roku 1931 ako jeden z prvých v Michalovskom okrese. Oceľové vodovodné rúry mal priemer 60 mm. Rúry boli spojené olovom. V obci bolo 7 výtokov. Tento vodovod so samospádom s menším technickými úpravami slúžia dodnes.

Popri pracovných príležitostiach ktoré poskytovali okolité lesy obyvateľom, pracovné príležitosti poskytovala aj píla. Jej založenie spadá do rokov 1922 az 1923. Píla bola majetkom grófky Vanderbiltovej správcom bol majster Kalmary. Píla bola poháňaná vodným pohonom, neskôr posilená pohonom pary Na píle bolí v roku 1933 dva gátre. Spracovanie drevenej hmoty bolo bezozbytkové. Vyrábal sa materiál stavebný, nábytkársky, kolárske a rezbárske výrobky. Počas druhej svetovej vojny časť píly zničili Nemci. V súčasnosti pracuje iba jeden gáter.

[úprava] Obecné zastupiteľstvo

Starosta: Ing. Eva Landová

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

Remetské Hámre sú vstupnou bránou do CHKO Vihorlat. Neďaleko obce sa nachádza Národná prírodná rezervácia Morské oko, na ktorú vedie náučný chodník, ktorý ďalej pokračuje náročnejším terénom na Sninský kameň.

[úprava] Doprava

Medzi najzaujímavejšie slovenské lesné železnice patrila bezpochyby úzkokoľajka Michalovce - Remetské Hámre - Morské oko. Trasa viedla od železničnej stanice cez roviny a podhorie až do vnútra Vihorlatských vrchov a mala 43 kilometrov. Táto trať s rozchodom 760 mm a parnom prevádzkou bola otvorená v roku 1924. Využila pritom trasy troch starých uhorských konských tratí: Michalovce - Veľké Zalužice, Hnojné - Kúpele (pri Jovse) a Remetské Hámre - Morské oko.