Prvá križiacka výprava
Z Wikipédie
 |
| Križiacke výpravy |
| Prvá križiacka výprava |
| Výprava chudoby |
| Nemecká križiacka výprava (1096) |
| Križiacka výprava v roku 1101 |
| Druhá križiacka výprava |
| Tretia križiacka výprava |
| Štvrtá križiacka výprava |
| Križiacka výprava proti albigéncom |
| Detská križiacka výprava |
| Piata križiacka výprava |
| Šiesta križiacka výprava |
| Siedma križiacka výprava |
| Výprava sedliackych vzbúrencov |
| Ôsma križiacka výprava |
| Deviata križiacka výprava |
| Severné križiacke výpravy |
Prvá križiacka výprava bola vyhlásená pápežom Urbanom II. v roku 1095 s cieľom znovu získať vládu nad svätým územím Jeruzalema a Svätej zeme. Výprava sa odohrala v rokoch 1096–1099.
V auguste 1096 sa začala 1. (typická) križiacka výprava, ktorej sa zúčastnili predovšetkým nižší feudáli (rytieri rôznych kniežat), ale aj vyšší. Usilovali sa rozšíriť svoje panstvá a získať na Východe vplyv a bohatstvo. Výprava sa skladala zo štyroch menších výprav, ktoré vyšli z viacerých miest v Európe. Jednotlivé skupiny prechádzali po súši od jari až do zimy roku 1096 cez Uhorsko. Jeden nedisciplinovaný prúd, ktorý v oblasti Trenčína prešiel z Moravy na Slovensko, kde plienil, bol potom v júni rozprášený v okolí Nitry. Výpravy sa zúčastnilo spolu asi 100 000 križiakov.
Stretli sa na jar roku 1097 v Carihrade. Tu byzantský cisár križiakov urýchlene dopravil do Malej Ázie, avšak najprv museli prisľúbiť, že (bývalé) byzantské územia po dobytí zostanú (aspoň ako vazali) v Byzantskej ríši. 19. júna križiaci odovzdali Byzantskej ríši dobytú Nicaeu a 29. júna porazili sultána z Ikonionu pri Dorylaione (dnes: Eskišehir). V Malej Ázii hroznou horúčavou umierali denne desiatky rytierov oblečených do ťažkých brnení. Keď sa im 1098 podarilo doraziť do Malého Arménska (založeného koncom 11. storočia v dnešnom juhovýchodnom Turecku utečencami z Arménska dobytého Seldžukmi), načerpali síl, odpočinuli si a tiahli ďalej. Založili svoj prvý štát, Edesské grófstvo na čele s Balduinom Bouillonským, a 3. júna dobyli Antiocheiu, jedno z najväčších miest východného Stredomoria, a založili tu kniežatsvo na čele s Bohemundom Tarentským, na ktoré si neustále robila nároky Byzantská ríša. Za významnej pomoci janovských a benátskych kupcov, ktorí im po mori dovážali drevo na baranidlá a podobne, sa im 15. júla roku 1099 po nesmierne krvavej bitke podarilo zmocniť sa Jeruzalema a založiť prísne kresťanské Jeruzalemské kráľovstvo (1099–1244). 28. júna potom ešte križiaci porazili sultána (emira) z Mosulu. Prvými vládcami Jeruzalemského kráľovstva bol Gottfried (Bohumír) Bouillonský (1099–1100), jeho brat Balduin (I) Bouillonský (1100–1118) a Balduin (II) Bouillonský (1118–1131).
Na okolí existovali štyri územia podriadené Jeruzalemskému kráľovstvu - grófstva Tripolis a Edessa, kniežatstvo Antiochea a panstvo Tiberias (=neskoršie kniežatstvo Galilea). Neskôr vznikli aj ďalšie križiacke štáty, nie nevyhnutne podriadené Jeruzalemu.
Počas ďalších výprav (pozri dolu) križiaci striedavo strácali a získavali Jeruzalem, ale boli využití aj na dobytie iných území (napr. Byzantskej ríše).
 |
Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Zoznam vojen |
|---|
|
Roky: Pred rokom 1000 | V rokoch 1000-1499 | V rokoch 1500-1799 | V rokoch 1800-1899 | V rokoch 1900-1945 | V rokoch 1945-1989 | Po roku 1990 Región: Ázia | Afrika | Európa | Blízky východ | Severná Amerika | Južná Amerika Druh: Občianske vojny | Svetové vojny |
