Praslovančina
Z Wikipédie
Praslovančina je jazyk, ktorým hovorili predkovia Slovanov, prajazyk slovanských jazykov.
Jazyk sa sformoval pravdepodobne v priebehu prvého tisícročia pred Kr. a neskôr sa z neho postupnou diferenciáciou (niekedy aj integráciou) vyvinuli všetky slovanské jazyky. O praslovanskom jazyku neexistujú žiadne doklady, jazyk je iba rekonštruovaný. Praslovanský jazyk patril do satemovej skupiny indoeurópskych jazykov (pozri: satemové jazyky).
Z pôvodného indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch pôvodného prajazyka sa v praslovančine zmenili na č ž š pred samohláskami b, i, e, ě. Z predpokladaných praslovanských slov *kelo, *giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako prvá palatalizácia (prvé zmäkčovanie). Je známa aj druhá palatalizácia a tretia palatalizácia.
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť (napríklad) záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.
[úprava] Vývoj
Aj praslovančina prešla viacerými vývojovými etapami:
- paleopraslovančina - 3. tisícročie pnl. až polovica 1. tisícročia pnl.
- mezopraslovančina - polovica 1. tisícročia pnl. až do polovice 1. tisícročia n. l.
- neopraslovančina - 5. až 10. storočie, ktorá sa už začala nárečovo diferencovať (napr. z praslovanského nárečia v Karpatskej kotline medzi Tatrami, Tisou, stredným Dunajom a Moravou sa vykryštalizovala stará slovenčina)