Považské podolie
Z Wikipédie
Považské podolie je geomorfologický celok vo Vonkajších Západných Karpatoch, súčasť Slovensko-moravských Karpát. Leží v západnej časti Slovenska a člení sa na päť podcelkov: Bytčianska kotlina, Ilavská kotlina, Trenčianska kotlina, Podmanínska pahorkatina a Bielokarpatské podhorie.
Obsah |
[úprava] Poloha
Považské podolie zaberá stredný tok Váhu, približne od Žiliny po Nové Mesto nad Váhom. Susedí s Javorníkmi na severe, s Bielymi Karpatmi na západe, s Myjavskou pahorkatinou a Malými Karpatmi na juhozápade, s Podunajskou pahorkatinou a Považským Inovcom na juhu, so Strážovskými vrchmi na východe a napokon so Súľovskými vrchmi na severovýchode. Rieka Váh spája tri stupne: najvyššie položenú Bytčiansku kotlinu, oddelenú pahorkatinou v oblasti mesta Považská Bystrica (ktorá je súčasťou bradlového pásma) od susednej Ilavskej kotliny ležiacej juhozápadne od nej. Najnižšie a najjužnejšie leží Trenčianska kotlina, pričom predel medzi ňou a Ilavskou kotlinou leží zhruba na spojnici Brezina na ľavom brehu a Skalka na pravom brehu Váhu pri Trenčíne. Najvyšším bodom Považského podolia je Ondrejová (509, 4 m) pri Považskej Bystrici, najnižším bodom je miesto, v ktorom Váh vteká do Podunajskej pahorkatiny (cca 180 m n. m.) v oblasti tzv. Beckovskej brány.
[úprava] Geologická stavba
Bytčianska kotlina je budovaná prevažne pieskovcami, siltovcami a ílovcami s ojedinelými sklzovými telesami a vápencami z vrchného eocénu až oligocénu. Oblasť Považskej Bystrice je utváraná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi, zlepencami, ojedinele aj evaporitmi a vápencami z obdobia spodného miocénu. Ilavská kotlina leží na íloch, siltoch, pieskoch, štrkoch z vrchného miocénu až pliocénu a oblasť Trenčianskej kotliny je značne rôznorodá, s prevahou ílovcov, siltovcov, pieskovcov a zlepencov spodného miocénu v južnej a západnej časti kotliny. Oblasť južne od Trenčína sa vyznačuje skôr výskytom ílov, siltov, pieskov a štrkov obdobia vrchného miocénu až pliocénu.
[úprava] Geomorfologické pomery
Z geomorfologického hľadiska sú významné niektoré objekty v Bytčianskej kotline, napr. Hričovské rify a Hričovská skalná ihla, kým v Trenčianskej kotline sú to: Ostrá hôrka pri Drietome (odkryv vrchného triasu bradlového pásma), Haluzická tiesňava (výmoľová dolina) a tvrdošová vyvýšenina Beckovského hradného brala, ktorá je súčasťou bradlového pásma. Okrem toho na viacerých miestach vystupujú izolované bradlá bradlového pásma, ktoré sa tiahne súbežne s riekou Váh.
[úprava] Pôdny kryt
Fluvizeme vo všetkých troch kotlinách sledujú koryto Váhu, pričom v Ilavskej a Trenčianskej kotline je pás fluvizemí zreteľne širší na pravom brehu ako na ľavom, kým v Bytčianskej kotline je viac-menej rovnomerný na oboch brehoch Váhu. V oblasti mesta Považská Bystrica prevažujú kambizeme nasýtené a v oblasti južne od mesta Trenčín kambizeme na viatych pieskoch. Z Bielych Karpát a Strážovských vrchov vybiehajú do doliny Váhu aj polohy rendzín. Z pôdnych druhov, prevažujú v Ilavskej a Trenčianskej kotline piesčité a hlinito-piesčité pôdy, v Bytčianskej kotline piesčito-hlinité až hlinité pôdy.
[úprava] Rastlinné spoločenstvá
Z floristického hľadiska sú pozoruhodné brehové porasty riečky Súčanka medzi obcami Dolná Súča a Skalka nad Váhom a tiež Seleckého potoka medzi obcami Selec a Trenčianske Stankovce. Ďalej významnými lokalitami sú Prepadlisko (slatinné jelšiny s močiarnymi spoločenstvami), Hájnica (xerotermofilné trávne a lesostepné spoločenstvá), Kobela (ochrana teplomilných rastlinných aj živočíšnych druhov), Turecký vrch (xerotermná skalná step a lesostepné spoločenstvá duba plstnatého).
[úprava] Obce v Považskom podolí
V Považskom podolí sa nachádza 56 obcí a 7 miest (Bytča, Považská Bystrica, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová, Trenčín). Čiastočne zasahuje aj do územia miest Žilina - mestská časť Žilinská Lehota, Púchov - východný okraj mesta a Nové Mesto nad Váhom - severozápadná časť mesta a mestská časť Mnešice. Okrem toho sa jedná o tieto obce:
