Osvietenský absolutizmus
Z Wikipédie
Osvietenský absolutizmus je metóda a forma vlády, prípadne aj politická doktrína uplatňovaná v 2. polovici 18. storočia v niektorých štátoch (Rusko, Prusko, Dánsko, habsburská monarchia),
Panovníci využívali myšlienky osvietenstva, podľa ktorých môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Rozvíjali sa manufaktúry a priemyselná výroba, uskutočňovali sa reformy poľnohospodárstve, cirkvi, školstve, súdnictve, štátnej správe, uskutočňoval sa sekularizácia cirkvi a snaha o náboženskú toleranciu.
V habsburskej ríši bol osvietenský absolutizmus za vlády Márie Terézie a Jozefa II., v Prusku za Fridricha II., v Rusku za Kataríny Veľkej.
