Nikolaj Fiodorovič Vatutin
Z Wikipédie
Nikolaj Fiodorovič Vatutin | |
---|---|
sovietsky generál | |
Narodenie | 16. december 1901 Voronež - (Kurská oblasť), Cárske Rusko |
Úmrtie | 14. apríl 1944 Kyjev, Sovietsky zväz |
Pozri aj Biografický portál |
Nikolaj Fiodorovič Vatutin (* 16. december 1901 – † 14. apríl 1944) bol sovietsky dôstojník, od roku 1943 v hodnosti armádneho generála. Roku 1965 posmrtne vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu.
[úprava] Život
Narodil sa v rodine sedliaka. Skončil poľnohospodársku školu v meste Valujky, kde za výborný prospech dostal štipendium a možnosť študovať na ekonomickej škole. No po tom čo mu v štvrom ročníku prestali vyplácať štipendium bol nútený sa vrátiť domov, kde pracoval ako úradník.
V roku 1920 vstúpil ako obyčajný vojak do Červenej armády. Účastnil sa bojov proti N.I. Machnovi v oblasti Luganska a Starobelska. Potom navštevoval Poltavskú pechotnú školu, ktorú ukončil v roku 1922. V rokoch 1926—1929 študoval na Frunzeho vojenskej akadémii, na ktorú sa po niekoľkých rokoch vrátil s vynikajúcimi hodnoteniami svojich schopností, aby študoval operačné umenie. Tot štúdium však v dôsledku čistiek v armáde musel prerušiť a v roku 1938 bol preložený do Kyjevského vojenského okruhu, kde pracoval vo funkcii náčelníka štábu. V roku 1940 bol menovaný do funkcie zástupcu náčelníka generálneho štábu.
Počas Veľkej vlasteneckej vojny bol náčelníkom štábu Severo-západného frontu, zástupca náčelníka Generálneho štábu, od roku 1942 veliaci vojskám Voronežského, Juho-západného a 1. Ukrajinského frontu. Vyznamenal sa ako veliteľ na mnohých bojiskách najmä pri Stalingrade, kde jednotky pod jeho velenímyohrali dôležitú úlohu pri obkľučovaní 6. armády a neskôr uštedrili porážku nemeckým vojskám na strednom Done. V bojoch pri Kursku viedli jeho vojská úspešnú obranu pred silnými nemeckými útokmi, no i úspešnú ofenzívnu činnosť proti silnej a hlbokej nemeckej obrane. Dôležitú úlohu zohral i neskôr pri oslobodzovaní Ukrajiny a znovuzískaní Kyjeva. Súčinnosťou 1. Ukrajinského frontu, ktorému velil a 2. Ukrajinského frontu, sa podarilo sovietskym vojskám obkľúčiť a zničiť v januári a februári 1944 silné nemecké uskupenie vojsk pri Korsuni-Ševčenkovskom. Zahynul počas prepadu zorganizovaného ukrajinskými nacionalistami 15. apríla 1944.