Mliečna dráha
Z Wikipédie
Mliečna dráha alebo Mliečna cesta (z lat. Via Lactea = mliečna cesta, čo je odvodené z gréckeho Γαλαξίας (Galaxias, γάλα znamená „mlieko“)) je hmlistý pás bieleho svetla na oblohe, vytvorený hviezdami vnútri disku rovnomennej galaxie, ktorá je tiež známa ako Galaxia, pretože jej súčasťou je aj slnečná sústava. Mliečna dráha sa javí najjasnejšie v smere súhvezdia Strelec, kde leží stred galaxie.
Vzhľadom na nebeský rovník (veľký kruh na oblohe v strede medzi nebeskými pólmi) siaha Mliečna dráha na severe až k súhvezdiu Kasiopeja a na juhu až k súhvezdiu Južný kríž. Toto odráža skutočnosť, že zemská rovníková rovina je veľmi naklonená ku galaktickej rovine presne tak, ako aj slnečný rovník a ekliptika (rovina, v ktorej Zem a ostatné významné objekty obiehajú Slnko). Galaktický pól leží na rektascenzii 12 h 51,42 m, deklinácia 27° 7,8'. Skutočnosť, že Mliečna dráha rozdeľuje našu nočnú oblohu na dve približne rovnaké pologule odráža fakt, že slnečná sústava leží blízko pri galaktickej rovine.
Obsah |
[úprava] Štruktúra
Galaxia Mliečna dráha je veľká špirálová galaxia Hubbleovho typu SBbc. Jej celková hmotnosť dosahuje približne 1012 hmotností Sĺnk, pozostávajúc z 200 až 400 miliárd hviezd. Galaktický disk má priemer asi 100 000 svetelných rokov, vzdialenosť Slnka od stredu galaxie je asi 27 700 svetelných rokov.
Hviezdy v galaktickom disku obiehajú okolo stredu galaxie, o ktorom sa predpokladá, že obsahuje supermasívnu čiernu dieru. Vedci sa zhodujú, že najpravdepodobnejším kandidátom na pozíciu tejto čiernej diery je Strelec A*. Jeden obeh okolo stredu galaxie trvá slnečnej sústave 226 miliónov rokov a počas svojej existencie už obehla tento stred 25-krát. Rýchlosť obiehania je 217 km/s, čo znamená 1 svetelný rok za približne 1400 rokov a 1 AU za 8 dní. Rýchlosť obiehania jednotlivých hviezd v Mliečnej dráhe príliš nezávisí od vzdialenosti od stredu galaxie: vždy je to medzi 200 a 250 km/s. Z toho dôvodu je doba obiehania priamo úmerná vzdialenosti hviezdy od galaktického stredu. Disk má vo svojom strede vypuklinu.
Predpokladá sa, že existujú štyri hlavné špirálovité ramená a najmenej ďalšie dve menšie. Všetky ramená začínajú v galaktickom strede. Tieto sú pomenované nasledovne, tiahnuc sa smerom von zo stredu galaxie pozdĺž polomeru cez slnečnú sústavu:
- rameno Norma alebo tiež rameno 3 kpc
- rameno Štít-Južný kríž, alebo tiež rameno Kentaur
- rameno Strelec, alebo tiež rameno Strelec-Kýl
- rameno Orion, alebo tiež Lokálne rameno - označené "0"; menšie špirálovité rameno. Slnečná sústava sa nachádza blízko vnútorného okraja Lokálneho ramena, v Lokálnej bubline, 8.0 ± 0.5 kpc od stredu galaxie.
- Rameno Perzeus
- rameno Labuť alebo tiež Vonkajšie rameno
Pozn.: názvy ramien sú odvodené od súhvezdí, v ktorých ich možno vidieť.
Osobitnou časťou je jadro Galaxie nachádzajúce sa v smere súhvezdia Strelec.
Vzdialenosť medzi Lokálnym ramenom a nasledujúcim ramenom Perzeus je približne 6 500 svetelných rokov. Každé rameno opisuje logaritmickú špirálu (ako ostatne ramená všetkých špirálovitých galaxií) s uhlom sklonu asi 12 supňov.
Disk je obklopený guľovitým halo (svetelný kruh) starých hviezd a guľových hviezdokôp. Na rozdiel od disku, halo neobsahuje plyn a prach, ktoré zatemňujú výhľad na niektorých vlnových dĺžkach. Aktívne vytváranie nových hviezd prebieha v disku (najmä v špirálovitých ramenách, ktoré utvárajú oblasti s vysokou hustotou), avšak nie v halo. Otvorené hviezdokopy sa tiež vyskytujú prevažne v disku.
[úprava] Vek
V roku 2004 odhadol tím astronómov vek Galaxie. (Tím pozostával z vedcov: Luca Pasquini, Piercarlo Bonifacio, Sofia Randich, Daniele Galli a Raffaele G. Gratton.) Tím použil vizuálny UV spektrograf (angl. UV-Visual Echelle Spectrograph), umiestnený na Obrovskom ďalekohľade (angl. Very Large Telescope), aby po prvý-krát zmeral obsah berýlia v dvoch hviezdach v guľovej hviezdokope NGC 6397. Toto im umožnilo odhadnúť čas, ktorý ubehol od vzniku prvej generácie hviezd v celej Galaxii po vznik prvej generácie hviezd v guľovej hviezdokope, na 200 až 300 miliónov rokov. Dodali tiež odhad veku hviez v guľovej hviezdokope: 13 400 ± 800 miliónov rokov. Súčet vyjadruje odhadovaný vek Mliečnej dráhy: 13 600 ± 800 miliónov rokov.
[úprava] Galaktické susedstvo
Mliečna dráha, Galaxia Androméda a Galaxia v Trojuholníku sú hlavnými členmi Miestnej skupiny galaxií, čo je zoskupenie približne 35 tesne spojených galaxií. Miestna skupina je časťou kopy Virgo.
Okolo Mliečnej dráhy obieha mnoho trpasličích galaxií v rámci Lokálnej skupiny. Najväčšia z nich je Veľký Magellanov mrak (angl. Large Magellanic Cloud) s priemerom 20 000 svetelných rokov. Najmenšie, trpasličia galaxia Kýl, trpasličia galaxia Drak a trpasličia galaxia Lev II majú priemer len 500 svetelných rokov. Ostatné trpaslíčie galaxie, obiehajúce Mliečnu dráhu, sú Malé Magellanovo mračno, trpasličia galaxia Veľký pes – najbližšia galaxia, trpasličia galaxia Strelec – v minulosti považovaný za najbližšiu, trpasličia galaxia Malý voz, trpasličia galaxia Sochár, trpasličia galaxia Sextant, trpasličia galaxia Pec a trpasličia galaxia Lev I.
[úprava] Mytológia
Existuje veľmi veľa legiend v mnohých tradíciách po celom svete, týkajúcich sa stvorenia Mliečnej dráhy. Obzvlášť dva podobné staroveké grécke príbehy vysvetľujú etymológiu názvu Galaxias (Γαλαξίας) a jeho spojenie s mliekom (γάλα). Jedna legenda popisuje Mliečnu dráhu ako mliečnu škvrnu, ktorá vznikla pri kojení Herkula bohyňou Herou. Keď si Hera uvedomila, že dojča nie je jej vlastné, ale že je nemanželské dieťa boha Dia a inej ženy, odsotila ho preč a z vystrekujúceho mlieka sa stala Mliečna cesta.
Podľa iného príbehu pochádza mlieko od bohyne Rhea, ženy Krona (Kronos), a dojča bol sám Zeus. Kronos zhltol svoje deti, aby si tak zaistil svoje miesto v Panteóne a vládcu nebies, a tak Rhea vymyslela plán na záchranu jej novonarodeného syna Dia. Do šiat dojčaťa zabalila kameň a dala ho Kronovi, aby ho mohol zhltnúť. Kronos ju požiadal, aby ešte raz a naposledy dieťa povarovala, skôr, ako ho zhltne, a z mlieka, ktoré vystreklo, keď zatlačila bradavku na kameň, sa stala Mliečna dráha.
