Meno (slovné druhy)
Z Wikipédie
Meno alebo nomen je slovo alebo ucelené slovné spojenie, ktoré vykazuje gramatické kategórie pádu, čísla a menného rodu (vrátane nesklonných). Pojem pochádza z gramatiky latinčiny (nomen je tam každý sklonovateľný slovný druh); v nemčine (Nomen), angličtine (noun), francúzštine (nom) a taliančine (nome) je to dnes aj alternatívny názov pre (len) podstatné meno.
Mená sú teda predovšetkým podstatné mená, prídavné mená, zámená (ako naznačuje už ich názov - končí na -meno) a ďalej niektoré číslovky. Menný charakter môžu sčasti alebo úplne mať aj niektoré tvary slovies (niektoré prechodníky a príčastia). Menom môže byť aj súslovie, rozvinutý tvar, najmä sem zaraďujeme ustálené vlastné meno.
Mená a menné súslovia sa rozdeľujú na:
- všeobecné mená (apelatíva), napr. pes, mladý, kolík, sedmoro
- vlastné mené (propriá), napr. Biely tesák, Bystrica, (pani) Červená, (pán) Nikto, (film) Sedem, Biely dom.
Vlastné mená sa od všeobecných mien v slovenčine odlišujú pravopisom (písaním veľkých písmen). Niektoré slová môžu v zaradení, a tým aj v pravopise, kolísať podľa kontextu (napríklad vyšiel mesiac, ale na Mesiaci, zem je chladná, ale jadro Zeme je horúce, Vláda (myslí sa jedna konkrétna inštitúcia), ale vláda (druhu inštitúcie).
