Medzinárodná organizácia
Z Wikipédie
| Právo
|
| Odvetvia práva |
|---|
|
Verejné právo: Súkromné právo: |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
|
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
| Ďalšie pojmy |
|
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan Medzinárodná zmluva |
 Upozornenie: Wikipédia nie jeprávnik ani Zbierka zákonov! |
Medzinárodná organizácia je inštitucionalizovaná podoba medzinárodných vzťahov.
Poznáme štyri typy medzinárodných organizácií:
- medzinárodná vládna organizácia (čiže medzinárodná organizácia v užšom zmysle), jej členmi sú zvrchované štáty (združenie štátov) alebo iné medzinárodné organizácie (ako napr. OSN alebo WTO); je definovaná ako združenie zvrchovaných štátov s pevnou organizačnou štruktúrou (vymedzenými podmienkami členstva, stálymi orgánmi s určitou právomocou a predpísaným riadením) na dosahovanie spoločných cieľov.
- medzinárodná mimovládna organizácia, ktoré sú súkromné organizácie (napr. FIFA)
- medzinárodná organizácia majúca vládny aj mimovládny charakter (Medzinárodný červený kríž)
- nadnárodná organizácia (nadštátna organizácia)
Z iného hľadiska poznáme:
- všeobecné politické medzinárodné organizácie, napr. OSN,
- medzinárodné organizácie pre zvláštne úlohy, napr. odborné,
- univerzálne medzinárodné organizácie, prístupné pre všetky štáty sveta,
- oblastné medzinárodné organizácie,, napr. Liga arabských štátov
Právnym základom medzinárodnej organizácie býva mnohostranná medzinárodná zmluva.
